Písmo:A-|A+
diskusia (0)
Dnes má vyše 20-tisíc
zväzkov, z pôvodných priestorov
na Flengerovej ulici sa presťahovala
o pár budov ďalej. „Cirkev
nám ponúkla väčšiu miestnosť,
ale aj sem sa zmestí ledva polovica
kníh. Staré priestory používame
ako sklad, ak čitateľ z neho
potrebuje knihu, nájdeme ju
v evidencii a pripravíme,“ hovorí
Sándor Strba.
„Dnes sa ľudia často zbavujú
kníh. Ak starší umrú, mladí
pre ne nemajú miesto alebo
nerozumejú jazyku. Máme tu
okrem slovenských kníh výtlačky
v maďarčine, nemčine,
angličtine, francúzštine, od krásnej
literatúry až po lexikóny.
Najvzácnejšie knihy patria do
mojej osobnej zbierky. Našou
úlohou, samozrejme, nie je konkurovať
verejným knižniciam
– skôr zachrániť knihy, ktoré sú
často jedinečné, ale pravdepodobne
by skončili v zbere. Bibliotheka
Kaláka je jedinou svojho
druhu široko-ďaleko. Je to
ojedinelá záľuba predovšetkým
mojej manželky, ktorá zakladala
v Nových Zámkoch tri pobočky
okresnej knižnice Ak by sme aj
nenašli nasledovníkov, knihy nevyjdú
navnivoč – knižnicu sme
previedli do majetku cirkvi.“
Sándor Strba sa 15 rokov
zaoberá históriou, pred dvoma
rokmi „zdedil“ unikátnu zbierku
historických fotografií Nových
Zámkov.
Pred niekoľkými rokmi zostavil
publikáciu Nové Zámky na
100 pohľadniciach, je spoluautorom
knihy o novozámockej
židovskej obci (v súčasnosti sa
pripravuje jej slovenská verzia),
v decembri 2005 vyšla monografia
o Jánovi Thainovi, po ktorom
je pomenované novozámocké
múzeum.
Približne pred dvoma rokmi
začal pracovať na reprezentatívnej
publikácii pod názvom
Novozámocký album. Obsahom
je krátka história od založenia
hradu až po súčasnosť, prechádzka
po meste, ďalej rytiny
a historické fotografie ulíc
a miest, ktoré dnes už neexistujú,
ako napríklad hotel Zlatý
Lev, Pázmáňov palác, zbombardovaná
železničná stanica.
Záver tvorí pohľad na súčasné
Nové Zámky aj s najnovšími fotografiami.
Celkom je v albume
227 fotografií a ilustrácií, z toho
114 čiernobielych.
„Študoval som historické materiály
aj legendy a stretol som
sa s niekoľkými zaujímavosťami.
Mnoho Novozámčanov asi
dodnes nevie, že každý rýchlik,
odchádzajúci z tunajšej železničnej
stanice, kedysi vyprevádzala
hudbou cigánska kapela. Vedľa
kaplnky na Kalvárii je hrob obkolesený
drobnými kamienkami.
Údajne sem ľudia uložili kosti
mníchov, ktoré vychádzali na
povrch pri stavebných prácach
v okolí františkánskeho kláštora
a katakomb. Vždy, keď šla
na Kalváriu púť, nechali ľudia
pri hrobe kamienok. Hore na
Golgote je zasa bývalá brána
františkánskeho kláštora. Mojou
„srdcovou záležitosťou“ sú katakomby,
ktoré sa popod mesto
ťahajú v dĺžke asi 24 kilometrov.
Dnes sa z nich zachovalo veľmi
málo, určite by sa však dala zrekonštruovať
aspoň malá časť.“
Novozámocký album vyšiel
koncom decembra 2005 v slovenčine,
maďarčine a angličtine.
Všetkých 300 výtlačkov odkúpil
S. Strba, dnes už nemá takmer
žiadny. „Bol som prekvapený,
ako rýchlo sa minuli. Rokoval
som s tunajšou vydavateľskou
agentúrou, chceme pripraviť
dotlač.“
V tomto roku S. Strba pripravuje
monografiu o nedávno
zosnulom výtvarníkovi Lajosovi
Luzsicovi, v múzeu má inštalovať
výstavu historických fotografií.
„Predovšetkým však chcem pokračovať
v práci na trojzväzkovej
knihe o Nových Zámkoch. Treba
ešte zohnať veľa historických informácií
a navštíviť starých ľudí,
ktorí si všeličo pamätajú – kým
ešte žijú.“