“ V súvislosti s jeho tragickou smrťou vyznieva motto viac ako kruto. Róbert mal v čase smrti len 25 rokov.
„Keď zomrie človek, vždy sa hovorí, že o mŕtvych len v dobrom. U Róberta to vôbec nie je potrebné, všetci vieme, že bol dobrý človek a vynikajúci žiak,“ spomína si na svojho zverenca triedna profesorka Vlasta Budayová. Aby nehovorila subjektívne, ukazuje nám záznamy o Róbertovom štúdiu. Bol jednotkárom, vždy prechádzal ročníkmi s vyznamenaním, na maturite mal „čisté“. Hovoria o ňom ako o človeku s kalkulačkou v hlave a obdivuhodným logickým myslením. Bystrý logický úsudok sa odrazil na jeho výsledkoch v škole. Svojho času vyhral regionálnu súťaž Mladý účtovník. Mal rád matematiku a účtovníctvo, napriek tomu sa rozhodol pre kariéru vojaka. „Vždy je to nezvyčajné, keď si deti vyberú vojenskú kariéru, špeciálne keď študujú obchodnú akadémiu. U Róberta možno zavážil vplyv rodiny, jeho otec je policajt. On však mal svoju budúcnosť premyslenú od začiatku, nikto sa mu nesnažil kariéru vyhovárať,“ hovorí Vlasta Budayová. Učiteľom sa s ním dobre spolupracovalo. Povinnosti bral ako samozrejmosť, a preto pri návale úloh nereptal.
So strednou školou ostal v kontakte aj po tom, čo začal študovať na Fakulte pozemného vojska Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši. Rád sa zastavil a porozprával. Často hovoril s Emíliou Kobetičovou, ktorá na škole robí vrátničku. „Vravela som mu - Robinko, dávaj si na seba pozor, vieš, aké je to v Kosove nebezpečné. Odpovedal: Nebojte sa, teta, je to len na pár mesiacov, v januári vás prídem znovu pozrieť.“
Emília Kobetičová si naňho spomína ako na úctivého a ľudského chlapca. Za 34 rokov zažila mnoho študentov, on sa jej ale vryl do pamäti. Riaditeľka Obchodnej akadémie v Nitre Alžbeta Kollárová Róberta detailne nepoznala. „Pri 660-tich študentoch sa to ani nedá. Róberta som si ale zapamätala, pretože koľkokrát som ho stretla, toľkokrát ma pozdravil. A určite nielen preto, že som riaditeľkou. Vychádzalo to z jeho múdrosti a úctivosti,“ hovorí riaditeľka akadémie. „Na svoj vek bol až priveľmi vážny, dospelý, akoby si mal všetko odžiť rýchlejšie než ostatní,“ spomína triedna profesorka. Pri stretnutiach mu hovorila, že má pred sebou kariéru a možno to dotiahne aj na ministerské kreslo. V ročníku na vojenskej akadémii bol najlepší.
Pred rokom mala trieda z obchodnej akadémie stretávku po piatich rokoch. Pre Róberta bola prvá a zároveň posledná. „Mali sme šťastie, že sme ho mohli spoznať a stráviť s ním štyri roky,“ uzatvára triedna profesorka.
