Igor bol správny chlap – spomína kamarát, ktorý s ním slúžil
Slovenskom otriasla tragédia
leteckého nešťastia. Lietadlo
prevážajúce domov vojakov
z mierovej misie v Kosove sa
zrútilo. Bilancia je hrozivá –
42 mŕtvych.
Zachránil sa jeden
jediný vojak. Celé Slovensko
smúti. Nie je to niečo, čo sa
stalo tisíce kilometrov od nás.
Nejde o anonymných ľudí, ktorých
nikto nepoznal. Sú to naši
manželia, synovia, dcéry, matky,
otcovia. Sú to ľudia od susedov,
chlapec s ktorým sme chodili
do školy, dievča, ktoré sa nám
tak páčilo. Odišli v mene vlasti.
Odhodlaní za ňu aj zomrieť.
V boji. Nemohli tušiť, že o životy
nakoniec prídu. Že lietadlo
sa zrúti a ich životy vyhasnú
v jeho troskách, len niekoľko
kilometrov od hraníc domova.
Jedného z nich, podplukovníka
Igora Angeloviča, vám priblížime
pohľadom bývalého kolegu
a kamaráta Milana Malčáka.
„Slúžili sme spolu v Nitre.
Poznali sme sa tak, ako sa vojaci
v jednom útvare poznať môžu,“
len ťažko začína svoje rozprávanie
Milan. Ruky zopäté, pohľad
upretý dole. Len ťažko sa mu
hľadajú slová, vyjadrujú pocity.
„V lete sme sa stretli. Rozprával
o svojich plánoch. Chcel už v misii
skončiť, hovoril, že je to jeho
posledná.“ Miestnosťou zavládne
ťaživé ticho, akoby sa duch mŕtveho
vznášal ponad naše myšlienky.
Len ťažko si dokážem predstaviť,
čo sa deje v Milanovom vnútri.
„Viete, stále tomu neviem uveriť.
Keď som to po prvý raz počul, tak
som to nedokázal ani vnímať. Aj
vojaci majú city.“
Vôbec o tom nepochybujem.
Odkrýva sa predo mnou príbeh
jedného kamarátstva. Takého,
akých sú tisíce. Ničím nebolo
výnimočné, zvláštne. Jednoducho
bolo. Ako keď si dvaja fajn
chlapi rozumejú, len tak sa rozprávajú,
smejú sa, žartujú. „Igor
bol správny chlap. Športovec,
chodili sme hrať futbal. Nepil,
nefajčil. Mal športového ducha.
Takí umierajú asi najskôr,“
zamyslí sa Milan. V poslednej
dobe sa nevídali často, skôr náhodne.
Životné cesty sa rozišli
a každý z nich išiel po svojom.
Milan Malčák sa stal vychovávateľom
v detskom domove,
Igor sa vydal na poslednú misiu,
z ktorej sa už nevrátil.
„Kto ho poznal, určite ním
otriasla jeho smrť. Bol to presne
taký typ, ktorého si predstavíte,
keď sa povie „dobrý človek“.
Všetci ho mali radi.“ Milan
len ťažko skrýva slzy. Všetko
má úplne iný rozmer. Niečo
sa stalo a zrazu je po všetkom.
S niekým sa rozprávate a už tu
nie je. Štyridsaťdva ľudí sa už
nikdy nevráti domov, nepotrasie
rukou známemu, nezahrá si futbal,
neopýta sa, ako sa máte, ako
žijete. Už nikdy.
Milan Malčák sa chystal na
poslednú rozlúčku s Igorom.
S kamarátmi si už volali. Emócie
boli a sú silné. Mladí ľudia.
Rovesníci, ktorých ste poznali.
Nezmyselná smrť rozprestrela
svoje krídla vysoko nad zemou
a svojimi peruťami sfúkla plamene
života. Tak nečakane
a bez prípravy. Ostali oči plné
sĺz a nezodpovedané „prečo?“
Stredoslovenská energetika (SSE) a spoločnosť FUERGY uzatvorili strategickú spoluprácu a prinášajú na trh inovatívne smart energetické riešenie – Infimeo.
