Igor bol správny chlap – spomína kamarát, ktorý s ním slúžil - SME

Slovenskom otriasla tragédia leteckého nešťastia. Lietadlo prevážajúce domov vojakov z mierovej misie v Kosove sa zrútilo. Bilancia je hrozivá – 42 mŕtvych.

Zachránil sa jeden jediný vojak. Celé Slovensko smúti. Nie je to niečo, čo sa stalo tisíce kilometrov od nás. Nejde o anonymných ľudí, ktorých nikto nepoznal. Sú to naši manželia, synovia, dcéry, matky, otcovia. Sú to ľudia od susedov, chlapec s ktorým sme chodili do školy, dievča, ktoré sa nám tak páčilo. Odišli v mene vlasti. Odhodlaní za ňu aj zomrieť. V boji. Nemohli tušiť, že o životy nakoniec prídu. Že lietadlo sa zrúti a ich životy vyhasnú v jeho troskách, len niekoľko kilometrov od hraníc domova. Jedného z nich, podplukovníka Igora Angeloviča, vám priblížime pohľadom bývalého kolegu a kamaráta Milana Malčáka. „Slúžili sme spolu v Nitre. Poznali sme sa tak, ako sa vojaci v jednom útvare poznať môžu,“ len ťažko začína svoje rozprávanie Milan. Ruky zopäté, pohľad upretý dole. Len ťažko sa mu hľadajú slová, vyjadrujú pocity. „V lete sme sa stretli. Rozprával o svojich plánoch. Chcel už v misii skončiť, hovoril, že je to jeho posledná.“ Miestnosťou zavládne ťaživé ticho, akoby sa duch mŕtveho vznášal ponad naše myšlienky. Len ťažko si dokážem predstaviť, čo sa deje v Milanovom vnútri. „Viete, stále tomu neviem uveriť. Keď som to po prvý raz počul, tak som to nedokázal ani vnímať. Aj vojaci majú city.“ Vôbec o tom nepochybujem. Odkrýva sa predo mnou príbeh jedného kamarátstva. Takého, akých sú tisíce. Ničím nebolo výnimočné, zvláštne. Jednoducho bolo. Ako keď si dvaja fajn chlapi rozumejú, len tak sa rozprávajú, smejú sa, žartujú. „Igor bol správny chlap. Športovec, chodili sme hrať futbal. Nepil, nefajčil. Mal športového ducha. Takí umierajú asi najskôr,“ zamyslí sa Milan. V poslednej dobe sa nevídali často, skôr náhodne. Životné cesty sa rozišli a každý z nich išiel po svojom. Milan Malčák sa stal vychovávateľom v detskom domove, Igor sa vydal na poslednú misiu, z ktorej sa už nevrátil. „Kto ho poznal, určite ním otriasla jeho smrť. Bol to presne taký typ, ktorého si predstavíte, keď sa povie „dobrý človek“. Všetci ho mali radi.“ Milan len ťažko skrýva slzy. Všetko má úplne iný rozmer. Niečo sa stalo a zrazu je po všetkom. S niekým sa rozprávate a už tu nie je. Štyridsaťdva ľudí sa už nikdy nevráti domov, nepotrasie rukou známemu, nezahrá si futbal, neopýta sa, ako sa máte, ako žijete. Už nikdy. Milan Malčák sa chystal na poslednú rozlúčku s Igorom. S kamarátmi si už volali. Emócie boli a sú silné. Mladí ľudia. Rovesníci, ktorých ste poznali. Nezmyselná smrť rozprestrela svoje krídla vysoko nad zemou a svojimi peruťami sfúkla plamene života. Tak nečakane a bez prípravy. Ostali oči plné sĺz a nezodpovedané „prečo?“

Igor bol správny chlap – spomína kamarát, ktorý s ním slúžil

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

Blogy SME

Najlepšie mobilné telefóny podľa odborných hodnotení

Blogy SME

Igor bol správny chlap – spomína kamarát, ktorý s ním slúžil

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?