Symbolom tohto bezprecedentného
zločinu sa stal
vyhladzovací tábor Osvienčim,
kde bolo zmarených 1,5 milióna
ľudských životov, prevažne
židov, ale i politických väzňov,
vojnových zajatcov a Rómov.
Pred šesťdesiatimi rokmi, 12.
mája 1942, sa na tomto mieste
uskutočnila podľa niektorých
zdrojov prvá masová vražda židov
pomocou plynu.
Keď 27. januára 1945 vstúpili
príslušníci 60. armády prvého
ukrajinského frontu do tábora,
našli tu 7650 „tieňov“, teda chorých
a vyčerpaných väzňov vrátane
detí. Tento deň, deň oslobodenia
Osvienčimu, sa stal dňom
pamiatky obetiam holokaustu.
Veliteľov tábora Rudolfa Hössa
a Arthura Liebehenschela
a 22 bývalých dozorcov poľský
súd odsúdil na smrť a v roku
1947 ich popravili. Vo Frankfurte
nad Mohanom bolo v rokoch
1963–1966 odsúdených ďalších
22 Nemcov za zločiny spáchané
v Osvienčime.
„Veľakrát sa hovorí, že obete
holokaustu boli obete vojny. Ja
s týmto názorom nesúhlasím.
Som presvedčný o tom, že obete
holokaustu sú obeťami nenávistnej
rasovej politiky. Takými
obeťami, ktoré sa pod rúškom
vojny stali fyzickými obeťami
nenávisti.“ Pripomína udalosti
a tento deň Tomáš Lang, predseda
Židovskej náboženskej obce
v Nových Zámkoch. „A preto aj
v našom regióne vzniká veľa pamätníkov,
veľmi skromných, obetiam
tejto genocídy. V Nových
Zámkoch druhého novembra
1938 vtedajšia Československá
správa a branná moc po prvej
Viedenskej arbitráži vyprázdnila
mesto a o tri dni na to sem
vtiahlo maďarské vojsko. Tunajšie
židovské obyvateľstvo, ktoré
20 rokov žilo v demokratických
podmienkach, sa naraz ocitlo
pod vplyvom a pod pôsobnosťou
prvého maďarského židovského
zákona. Ten židov vylučoval zo
všetkých intelektuálnych zamestnaní,
až kým ich pomer neklesne
pod 20%,“ opisuje začiatky vyhladzovania
v Nových Zámkoch
Tomáš Lang. „To bol prvý moment
– hospodársky znemožniť.
Postupne prichádzali ďalšie
a ďalšie obmedzenia. Postupne
sa zakázalo všetko, bezmála aj
dýchať. V prvých dňoch mája
1944 bolo v Nových Zámkoch
zriadené geto. V priebehu
dvoch dní tam bolo natlačených
niekoľko tisíc židov! Geto sa
ohradilo doskami, bol vydaný
zákaz vychádzania. Odtiaľ boli
prevedení do starej tehelne,
ktorá mala železničnú prípojku.
12. a 15. júna odišli z Nových
Zámkoch dva transporty s vyše
tromi tisícmi židov. Smerovali do
vyhladzovacieho tábora v Osvienčime.
To bol prvý transport
z Nových Zámkoch,“ pokračuje
v rozprávaní Tomáš Lang.
Osvienčim bola konečná.
Znamenal smrť. Zo všetkých zajatcov
sa z Osvienčimu vrátila asi
jedna desatina. Memento pre budúce
generácie. Čísla, mnohé bez
mien. Otcovia, matky, dcéry, synovia,
celé rodiny. Preto musíme
spomínať a nikdy nezabudnúť.
