Martin Farkaš: „Zachránilo ma veľké šťastie“

organizovalo tlačovú besedu. Zranený vojak súhlasil s tým, že na nej prvýkrát verejne prehovorí. Spoločnosť mu robila manželka Michaela, ktorá po celý čas zvierala jeho pravú ruku.
Na začiatku tlačovej besedy prečítal zranený muž vlastnou rukou napísané vyhlásenie, v ktorom vyjadril hlbokú ľútosť nad tým, že sa podarilo prežiť iba jemu. Triasli sa mu pri tom ruky, na čo ho manželka povzbudzujúco chytila za koleno... Zároveň sa poďakoval všetkým, ktorí sa podieľali na jeho záchrane, či už v teréne alebo v košickej nemocnici. Následne odpovedal na otázky novinárov, ktorí sa ho pýtali na okolnosti tragédie i jeho pocity.
Martin Farkaš v sebe nezaprel vojaka. Hovoril jasne a stroho, bez zjavných emócií. Na otázky súvisiace s pádom lietadla z osobných dôvodov odmietol odpovedať. Nekomentoval ani, či sa svojich druhov pokúšal zachrániť, ale potvrdil, že po tragédii počul nejaké hlasy.
Muž mal na tvári početné pozošívané rany a odreniny, s ktorými kontrastovali jeho blankytné oči. Bolo z nich cítiť melanchóliu, aj keď vystupoval ako profesionálny vojak. Miestnosť opustil spolu so svojou manželkou, z ktorej vyžaroval pocit šťastia, že jej muž žije.
Novinári mali iba desať minút na otázky pre M. Farkaša. Každý z prítomných mu chcel položiť aspoň jednu, preto sa navzájom miešali. Prinášame vám upravený autentický záznam z tlačovej besedy.
Pán Farkaš, pamätáte si okolnosti nehody?
„Prepáčte, ohľadom priebehu letu a udalostí po nehode vám odpovedať nebudem z profesionálnych aj osobných dôvodov.“
Pamätáte si to?
„Pamätám si veľmi málo.“
Čo si myslíte, že vás zachránilo?
„Veľké šťastie.“
Čo si pamätáte?
„Sedel som na sedadle a bol som pripútaný.“
V ktorej časti lietadla?
„V zadnej.“
Pamätáte si na to, ako ste po havárii telefonovali s manželkou?
„Čiastočne.“
Čo sa dialo po havárii?
„Prepáčte, na tieto otázky naozaj nemôžem odpovedať.“
Veríte v Boha?
„Áno.“
Nemôžete odpovedať, pretože to máte zakázané, alebo preto, že si to nepamätáte?
„Neodpoviem vám na to z osobných dôvodov, je to pre mňa ešte veľmi čerstvé.“
Ako sa teraz cítite?
„Fyzicky sa cítim už relatívne dobre.“
A duševne?
„Tiež relatívne dobre na to, čo sa stalo.“
Čo bolo prvé, čo ste povedali manželke, keď ste sa stretli v nemocnici?
„Najprv som ju nespoznal, bolo to trošku humorné, potom sme sa zvítali.“
Mohla by povedať manželka, ako prebiehalo prvé stretnutie?
„Čo povedal? Miška, ahoj...“
Čo vás viedlo na misiu a ako vidíte svoju ďalšiu budúcnosť?
„Vidím ju ako „finančák“ na mechanizovanom prápore v Leviciach. Na misiu ma viedla hlavne možnosť kariérneho rastu, prípadne zarobenia si peňazí.“
Budete ešte niekedy zvažovať ďalšiu misiu?
„V súčasnosti je zákon postavený tak, že nerozhodujeme my, či ideme na misiu alebo nie, dostávame to rozkazom. Ale už sa určite na žiadne výberové konanie hlásiť nebudem.“
Sadnete si ešte niekedy do lietadla?
„To mi podľa mňa robiť problém nebude, pretože ak usúdi technik, že lietadlo je v poriadku a pilot s ním odletí, nevidím v tom žiaden problém.“
Ako dlho budete spracovávať to, čo sa stalo?
„Neviem to odhadnúť.“
Môžete nám povedať aspoň to, či sa na palube dialo pred nehodou niečo zvláštne?
„Nie, nedialo sa nič zvláštne, panovala tam veľmi dobrá nálada.“
Teraz sa veľa diskutuje o bezpečnosti lietadiel AN-24. Zistilo sa, že z tisíc vyrobených kusov päťdesiat spadlo. Čo si myslíte o bezpečnosti týchto aeroplánov?
„O tom vám, bohužiaľ, veľa nepoviem, ja som ekonóm a nie technik.“
Pamätáte si na situáciu, keď ste po havárii telefonovali manželke?
„Iba veľmi hmlisto, možno sú to viac dohady ako fakty.“
Otázka na manželku: Čo vám manžel vtedy povedal?
„Manžel ma volal o trištvrte na osem a povedal mi, že lietadlo sa zrútilo. Spojenie sa prerušilo, následne som volala ja jemu a dozvedela som sa, že sa naozaj zrútilo. Uverila som, že sú v lesoch niekde už asi na Slovensku, že chodia okolo lietadla... Takisto mi povedal, že je v poriadku, žiaľ, na ostatných som sa už nestihla opýtať. Hneď nato som zastavila auto pri ceste - bola som totižto na ceste do Trebišova, ako ostatné rodiny, ktoré si išli po svojich. Na najbližšom odpočívadle som obvolala záchranku, letisko, vojakov, všetkých, ktorí mi v tej chvíli napadli.“
Čo ste vtedy prežívali?
„Nebolo to jednoduché, snažila som sa dovolať. Rozhodla som sa pokračovať ďalej v ceste do Košíc, mám tu brata, ktorý mi pomohol. Prioritné bolo pre mňa zistiť, čo sa stalo. Overiť, či je to pravda a či je môj manžel v poriadku. Na základe toho telefonátu som vedela, že tu je istá nádej.“
Kedy ste prvýkrát videli manžela a v akom bol stave?
„Vtedy, keď už po operácii ležal na ARO. Bolo to v piatok nadránom asi o tretej.“
Otázka na Martina Farkaša: Pamätáte si na stretnutie so slovenským záchranárom, ktorý vás asi štyri kilometre od miesta tragédie ošetroval?
„Pamätám si, že som sa stretol s maďarským záchranárom, stretnutie so slovenským si už nepamätám.“
Spomínate si, že ste počuli po nehode nejaké hlasy?
„Áno, počul som ich.“
Otázky na manželku: Odkedy ste spolu? Ovplyvní táto nehoda nejako váš vzťah?
„Spolu sme už päť rokov, ale poznáme sa ešte dlhšie. Poldruha roka sme manželia. To, čo sa stalo, náš vzťah určite nejako ovplyvní, utuží ho.“
Otázka na M. Farkaša: Vraj ste mali so sebou nejaký talizman od svojej manželky.
„Mal som od nej štvorlístok, už asi päť rokov som ho nosil v preukaze poistenca. Či to malo nejaký vplyv, o tom sa môžeme iba dohadovať.“
Údajne nastúpilo do lietadla viac vojakov, než bola jeho kapacita. Čo je na tom pravdy?
„Nemám o tom žiadnu informáciu. Sedeli sme všetci na miestach.“
Mohli by ste bližšie popísať náladu, ktorá tam vládla?
„Všetci sme sa bavili družne, tešili sme sa domov, na svoje rodiny.“
Vedeli ste, že ste už blízko Košíc?
„To je ťažko povedať, smerom k nehode nemám už časovú predstavu, časovú os, ako sa to dialo.“
Ale bol známy termín pristátia?
„Áno, boli sme chvíľu od Košíc.“
Čo je pravdy na tom, že ste po havárii dlhšie hľadali s mobilom príjem signálu?
„Nebudem vám odpovedať na túto otázku.“
S kým prvým ste po nehode hovorili?
„Buď to bola 158-čka alebo manželka, neviem, v akom poradí.“
A na mieste nešťastia?
„Prišiel nejaký pán, ktorý hovoril iba po maďarsky, tomu som nerozumel. Potom prišiel ďalší, ktorý vedel po anglicky.“
Snažili ste sa po nehode niekomu z vašich kolegov pomôcť?
„Nebudem odpovedať na otázku.“
Videli ste po nehode nejaké telá?
„Nebudem odpovedať.“
Máte pocit, že vám pomohla aj vaša viera?
„Určite som sa po prežití tej nehody pomodlil. Či to malo nejaký vplyv, si musí urobiť názor každý sám.“
Zmenila tragédia váš postoj k životu?
„Myslím, že nie.“
Otázka na Michaelu Farkašovú: Súhlasili ste s tým, aby šiel manžel na túto misiu?
„Áno, súhlasila som.“
Pán Farkaš, chceli by ste niečo odkázať pozostalým?
„Že im veľmi držím palce a že s nimi súcitím.“