Prvá písomná zmienka o obci sa nachádza v listine Pannonhalmského opátstva z rokov 1237 – 1240. Vysvitá z nej, že Tešedíkovo (Pered) bolo v susedstve opátskeho majetku (Šaľa).
Dedina pôvodne bola maďarskou usadlosťou. Svedčia o tom dodnes existujúce pomenovania. V 17. storočí bola viackrát terčom tureckých útokov, avšak v 18. storočí patrilo Tešedíkovo k najvýznamnejším obciam Bratislavskej župy. Prispelo k tomu zrušenie jezuitského rádu a pridelenie majetku verejnému študijnému fondu. Najvýznamnejšia historická udalosť dediny sa viaže k revolúcii a národnooslobodzovacím bojom v rokoch 1848-49. Do dejín Uhorska a zároveň do dejín celej strednej Európy sa obec zapísala bitkou pri Tešedíkove, ktorá sa skončila porážkou maďarských národnooslobodzovacích vojsk. Na pamiatku bojov bol postavený pamätník a pamiatkou na túto udalosť sú aj delové gule zabudované v stene miestneho kostola a fary.
Obec neobišli ani také živelné pohromy, ako sú záplavy, požiar, mor, cholerová epidémia a veľké pustošenie kobyliek. Epidémiu cholery pripomína obraz Márie väčších rozmerov umiestnený v katolíckom kostole.
Po 700-ročnom období si v roku 1948 obec nazývaná Pered, Purud, Pöröd zmenila názov na Tešedíkovo. Nové meno dostala po Samuelovi Tešedíkovi, evanjelickom duchovnom, pedagógovi a ľudovom hospodárovi.
