Šlo o dva prípady úmyselného
založenia požiaru, pri ktorých
zhoreli aj autá zaparkované
náhodne vedľa vozidla, z ktorého
sa oheň rozšíril. Majitelia áut
majú smolu – zákonné ani základné
havarijné poistenie sa na
škodu spôsobenú zapálením nevzťahuje.
Postihnutým nezostalo
nič, len zhorené vraky. Na novozámockého
sídlisku sme niekoľkým
vodičom položili otázku:
„Nemáte strach v noci nechávať
auto na parkovisku medzi panelákmi?“
L ý d i a
Forgáčová:
„Samozrejme,
že sa
bojíme. Neviem,
či ide
o vybavovanie
účtov,
ale dobré to
iste nie je. Dávame si pozor, kde
zaparkujeme auto, sme veľmi
opatrní. Večer je to najhoršie.
Moja švagriná býva na sídlisku,
kde naposledy v noci horelo.
V noci ani nespia, stále kontrolujú
auto, niekoľkokrát ho chodia
preparkovať.“
Anna Hroncová: „Bývam nedaľeko,
je hrozné, čo sa stalo. Človek
má väčší strach, už to nie je niečo,
o čom sme čítali v novinách. Stalo
sa to tu a človek nemá istotu, kedy
sa to môže zopakovať práve jemu.
A pritom ani nevie, prečo.“
Anton Kecskés: „Vždy je to riziko.
Auto vám môžu hocikedy aj
ukradnúť. Nehovorím, že sa nebojím.
Ale čo mám robiť - odložiť
auto na bezpečné miesto? Načo
mi potom je? Využívam ho a budem
aj naďalej. To riziko musím
postúpiť, iné mi neostáva.“
Gabriela Schwartzová: „Máme
garáž. Ale mám obavy, keď sa
chystám do mesta. Jazdím čo
najmenej. Strach tu je a je to prirodzené
- veď priamo pod oknami
horia naše autá! Bojím sa.“
