Na zbere takmer
tri metre vysokej trstiny sa podieľa
denne priemerne 25 sezónnych
pracovníkov, ktorí ročne
pozberajú 70 hektárov z celkovej
plochy 470 hektárov. „Väčšinu
trstiny kosíme kosačkami, ktoré
trstinu pokosia a dokážu poviazať
do strojových snopov. Ročne
takto spracujeme priemerne
100-tisíc strojových snopov,“
uviedol Eugen Juhász, riaditeľ
spracovateľskej firmy. Spoločnosť
má od štátu v prenájme pozemky
a povolenie na zber trstiny
v lokalite, ktorá je národnou prírodnou
rezerváciou. Sezóna
závisí od počasia, zber
sa môže začať až po zamrz
nutí vody v dunajských
mokradiach. „V roku
1994 sa vôbec nedalo kosiť,
močiare nezamrzli,“
uviedol Juhász. Náklady
na zber trstiny dosahujú
ročne zhruba milión korún.
Trstina sa používa na
výrobu rohoží, ohradového
a dekoračného materiálu,
ale aj na strechy. V
Gbelciach je z trstiny postavený
amfiteáter, ktorý
je európskou raritou. Záujem
o trstinu je podľa Juhásza na
Slovensku vysoký, časť produkcie
smeruje aj na export do Holandska,
Českej republiky, Rakúska
a Nemecka. „Na Slovensku
sa trstina používa najmä na pokrývanie
striech domov. Ročne
pokryjeme do 30 domov,“ konštatoval
Juhász. Celkovú spotrebu
trstiny na domácom trhu však
nedokáže odhadnúť, pretože
v obchodnej sieti sa predáva najmä
trstina dovezená z Maďarska.
V lokalite Národného prírodného
parku Parížske močiare sa
zberala trstina dávno v minulosti,
o čom svedčia i obrázkové dokumenty
z prvej polovice 18. storočia.
Firma nadviazala na tradície
v roku 1991. Zber sledujú ochranárske
organizácie. Močiare
podliehajú najvyššiemu stupňu
ochrany podľa Ramsarskej dohody.
Na Slovensku existuje 2 200
lokalizovaných mokradí, z ktorých
14 má medzinárodný
význam. Podľa Juhásza však
v ostatných rokoch klesá kvalita
trstiny v tejto lokalite. „Okolo je
3-tisíc hektárov vinohradov. Na
ich ošetrenie využívajú vinohradníci
herbicídy, ktoré sa dostávajú
do vody a nepriaznivo ovplyvňujú
kvalitu trstiny. Je mäkšia a redšia,“
uviedol.
