Písmo:A-|A+
diskusia (0)
„Niekedy som už z toho unavený. Sám na to nestačím, je málo času, prostriedkov a ochoty ľudí, ktorí by mohli urobiť najviac. Keď už strácam silu i nádej, väčšinou sa stane niečo, čo mi dá novú vieru a energiu.“ Na jeho tvári stále vidieť úsmev. Určite tam bol aj vtedy, keď za totalitného režimu tajne študoval teológiu. Viera je jeho životným krédom, dokonca aj jeho neprajníci si ho vážia práve pre úprimnosť a nefalšovanú zbožnosť.
Bezdomovci na neho nedajú dopustiť. Niektorým poskytol prístrešok, šatstvo, jedlo, útechu. Nemá to v pracovnej náplni, ale cudzí osud a trápenie mu nie sú ľahostajné. „Mám viac plánov, treba im však dať ucelenú formu. Preto momentálne pracujem na projektoch, hľadám partnerov, ktorí rozmýšľajú podobne. Človek sám neurobí veľa,“ vysvetľuje V. Magyar.
Najväčším úspechom je podľa neho predávanie časopisu Nota bene v Nových Zámkoch. Dáva bezdomovcom nielen šancu zarobiť si peniaze, ale aj pocit užitočnosti a zmyslu. Tí, ktorí predávajú časopis, chcú niečo so svojou situáciou robiť. Sú aj takí, ktorým život na ulici vyhovuje a nestoja o zmenu. Ale ako hovorí Vojtech Magyar, neznamená to, že sa im nedá pomôcť. „Najťažšie je zaradiť ich do normálneho života. Aj keby si našli prácu a mali pravidelný príjem, stále by nemali kde prespávať. Najlacnejšia ubytovňa v Nových Zámkoch stojí 250 korún na noc,“ poukazuje na najzávažnejší problém Vojtech Magyar. „Bezdomovec môže mať príjem 8-tisíc korún mesačne a stále je bezdomovcom, bez strechy nad hlavou, bez jednej lyžičky.“
V Nových Zámkoch je ich najviac v zime, kedy prichádzajú z okolia. Skôr si nájdu nejaké jedlo a teplé miesto na prespanie. „Nemôžeme ich však deliť na našich a tých druhých. Vždy sú to ľudia, odkázaní na pomoc, neschopní samostatného života,“ podotýka na záver.
Anjel spásy - tak ho volajú bezdomovci. Nehľadá spôsob, ako sa niečo nedá urobiť, nespolieha sa na druhých. Jednoducho príde a pomôže. Navarí guláš a nakŕmi hladných.