7. feb 2006 o 11:30
Nemajú prácu, domov ani vlastnú posteľ. Ale chcú byť užitoční.
Minulý týždeň sme vás informovali o žalostnom stave bezdomovcov. V treskúcej zime sú odkázaní na pomoc druhých. Prespávanie na lavičkách, v parkoch, pod mostom, nie je v silných mrazoch možné. Zdá sa, že upozornením na túto citlivú tému sme v Nových Zámko
„Už tri roky som na ulici. Som bezdomovec. Vrátil som sa z väzenia, kde som si odpýkaval trest za napadnutie policajta. Medzitým mi zomrela matka i brat. A tak som sa ocitol na ulici,“ opisuje svoju situáciu Róbert. Sedí v novozámockej ohrievacej miestnosti pre bezdomovcov, ktorú zriadilo mesto. Spolu s ďalšími ľuďmi bez strechy nad hlavou sa tu snažia zohriať. Róbert má záujem svoju situáciu riešiť. Len nevie ako. Ďalší mlčky prikyvujú.
„Bol som už na rôznych miestach. Bol som aj v Nemecku. Tam všetko funguje úplne ináč. Charita, pomoc pre bezdomovcov. Tu slovo bezdomovec znamená pomaly nadávku,“ vysvetľuje Róbert. „Viem, že väčšina ľudí nás vníma ako alkoholikov. Ale niekedy ten alkohol je jediný únik. Kde sa tu môže človek zohriať? Zo stanice nás vyháňajú. A donedávna aj táto miestnosť bola prístupná len v noci. Kde pôjdeme? V krčme, ak si niečo objednáme, tak nás tam nechajú sedieť. Alebo si kúpime lacné víno. Zahreje a dá možnosť na chvíľu zabudnúť.“
V útulku sa piť nemôže. Alkohol im nechýba keď je teplo. Nemusia byť na ulici. Tvrdia, že chcú robiť. Nevedia ako. Nevedia si sami nájsť východisko. Pripúšťajú aj to, že nie sú všetci rovnakí. Nie každému sa dá pomôcť. Nie každý o pomoc stojí. Róbert sa zamýšľa nad tým, čo by sa dalo urobiť a ako by to mohlo vyzerať. Je rád, že má v takej zime kde ísť. Ale nerieši to jeho situáciu. Nemá posteľ, nemá prácu, nie je užitočný. Stále spomína na Nemecko. Tam bolo fajn. Chcel by tam ísť znovu, aj s kamarátom Milanom. Ale cesta niečo stojí. Na druhej strane, keby mal možnosť, radšej by ostal doma. Len nechce spávať na lavičke. Začarovaný kruh...
Je čas obeda. Dostanú teplú polievku. Okomentujú, ofrflú, ale zjedia. Je teplá. Ako aj čaj. Je toho málo, čo majú, čo dostanú. Mnohí nemajú ani doklady, nemôžu poberať sociálne dávky. „Chodí tu pani z mestského úradu. Rozsnyová sa volá. Vybavuje nám občianské preukazy aj peniaze. Veľmi nám pomáha,“ tvrdia svorne.
Róbertovi chybajú knihy. „Veď tu nie je ani knižnica pre bezdomovcov. Nemám si ani čo prečítať.“ Tvrdia, že sú ochotní zapojiť sa do prác. Komunita by im vyhovovala, boli by sebestační. Majú taký sen. Len nevedia, ako ho zrealizovať. Potrebujú pomoc.
Nechali sa uniesť. Dokonca začali rozprávať o pečenej kačici. Smiali sa a zrazu sa prestali vnímať ako bezdomovci, prestali sa ľutovať. Začali uvažovať, čo môžu pre seba urobiť. Napríklad vychovať, vykŕmiť, upiecť a potom zjesť tu kačicu. A nečakať, kým ju od niekoho dostanú.
Martin
„Fond sociálneho rozvoja v Nových Zámkoch dostal v utorok 24. januára informáciu, že je možnosť poskytnutia stanov a potrebného príslušenstva z ministerstva obrany pre bezdomovcov. Ministerstvo dostalo spätnou väzbou priveľa žiadosti a nedokázalo všetkým vyhovieť. Z ministerstva vnútra prišlo nariadenie, že je možnosť sa obrátiť na Obvodné úrady miest a zo skladov Civilnej obrany poskytnúť materiály,“ vysvetľuje situáciu okolo bezdomovcov a krízových stanov pre ich potreby Martin Slobodník, lokálny konzultant z Fondu sociálneho rozvoja v Nových Zámkoch. Priestor na rozloženie a drevo poskytlo Mesto v priestoroch Novocentra, v blízkosti ohrievacej miestnosti pre bezdomovcov. Dôležitá bola blízkosť sociálnych zariadení. V sobotu prišli stany, rozloženie prichádzalo do úvahy až v pondelok, nakoľko priestor na to určený bolo nutné upraviť. V pondelok sa postavil jeden stan s kapacitou 15 miest. Hneď sa tam začalo kúriť. Stan ale pre potrebu bezdomovcov nie je vyhovujúci. Piecka nevykúri piestor v stane, je tam zima. „Bolo by dobré, keby sa našla nejaká mimovládna organizácia a zobrala by si to pod patronát. Takto nie je ani záujem zo strany bezdomovcov, je to také nedokončené,“ objasňuje Martin Slobodník. Hoci stan fyzický stojí, je nefunkčný.
Celému projektu a práci s bezdomovcami chýba koordinácia. Organizácie, Mesto, dobrovoľníci, všetci robia niečo. Ale nie je to ucelené, vysledný efekt je zanedbateľný. Aj preto Martin Slobodník vyzýva všetkých tých, ktorí chcú a môžu pomôcť, k stretnutiu a vzájomnej spolupráci. Postavenie stanu rieši krízovú situáciu a vyžaduje krízové riešenie. Práca s bezdomovcami je však dlhodobá a systematická robota. Nevyrieši sa za deň, ani mesiace.
Martin pracuje ako lokálny konzultant prvý rok. Náplňou jeho práce je vyhľadávať mimovládne organizácie a ponúknuť im výzvy na projekty a spoluprácu. Celá pomoc a projekty sú určené pre ľudí, ktorí sú sociálne odkázaní, ktorí sú na okraji spoločnosti. „Nové Zámky sú na tom veľmi zle aj čo sa týka priamo pomoci pre bezdomovcov. Chýba tu už spomínaná spolupráca medzi jednotlivými organizáciami, nejaká koordinácia, zastrešenie. Nie vždy je to len otázka financii,“ odhaľuje Martin jadro problému. Ľudí na okraji spoločnosti nestačí len nakŕmiť. Treba ich naučiť postarať sa o seba, niesť zodpovednosť za svoj život. A zachytiť problém ešte v zárodku. Predísť jeho vzniku. Aj v súčasnej dobe je veľa ľudí, ktorí sú doslova na hrane. Stačí len málo a spadnú na stranu bezdomovcov, zúfalej situácie. V krízových situáciach sú mnohí náchylní konať skratovo. To je skupina, ktorej sa nikto nevenuje a ktorá v sebe prináša najväčšie riziko problémov. Je efektívnejšie predchádzať kríze ako ju riešiť.
Je veľmi ťažké vcítiť sa do situácie bezdomovcov. Ostať na ulici, nemať domov, posteľ. Zanevrieť a nedokázať reálne uvažovať. Podľa Martina osúdiť je najľahšie. Skúsiť pomôcť, je umenie. A dokázať pomôcť je dar. Tento 24-ročný mladý muž ten dar určite má.
Mesto
Primátor mesta Nové Zámky zareagoval na náš článok o bezdomovcoch v minulom čísle s tým, že nie všetko je v súlade so skutočnosťou. Podľa slov primátora Gejza Pishingera a vedúcej odboru sociálnych vecí a zdravotníctva Kataríny Oláhovej sa Mesto aktívne podieľa na pomoci ľuďom bez prístrešia. K dispozícii je ohrievacia miestnosť, ktorá je v zimných mesiacoch otvorená celodenne. Okrem tepla a možnosti využitia sociálnych zariadení v nej poskytujú dvakrát denne teplú polievku a čaj. Žiaľ, miestnosť nevyhovuje na prespávanie hygienickým normám. Z hľadiska dlhodobej práce s týmito skupinami ľudi Mesto iniciovalo stretnutie mimovládnych organizácii a mestského úradu. Pomoc však nie je reálna bez konkrétneho projektu a žiadosti. Do dnešného dňa mestský úrad od žiadnej organizácie takýto zámer nedostal.
Adriana Rozsnyová, pracovníčka ktorá má na mestskom úrade na starosti problematiku bezdomovcov, pozná situáciu. Len veľmi ťažko a pomaly sa veci riešia. Už len vybavenie dokladov a sociálnych dávok pre týchto ľudí je závažný problém. Mesto hradí výdavky s tým spojené, ale aj tak je častokrát ťažké presvedčiť na spoluprácu samotných bezdomovcov. Nežiju v reálnom svete a mnohokrát im stav, v akom sa nachadzujú, vyhovuje. Zvyknú si. Tak to bolo aj v prípade jedného z nich, ktorému vybavili pobyt v domove dôchodcov. Po niekoľkých dňoch odtiaľ ušiel a je znovu na ulici.
Tvrdenia o tom, že do útulku zoberú len ľudí s trvalým bydliskom, nie je pravdivý. Dokazuje to aj presná evidencia návštevníkov tohto zariadenia. Podmienkou je však občiansky preukaz. To je bezpečnostný dôvod, aby sa nestalo, že služby využijú ľudia na ktorých je vydaný zatykáč. Je to postup, ktorý je platný na celom Slovensku.
Katarína Oláhová tvrdí, že je niekedy ťažké nájsť s nimi spoločnú reč, hlavne z úradnického hľadiská. Mesto je ochotné pomôcť a urobiť viac. Ale privítalo by aktívnu spoluprácu charitatívnych organizácii. Dôkazom toho je aj krízové riešenie chladných dní formou stanového tábora. Aj keď z hľadiska mestského úradu bolo všetko potrebné urobené, stav nie je efektívny. O stanový tábor nie je záujem zo strany bezdomovcov, Mesto ich nemôže donútiť na jeho využívanie. A to je medzičlánok, ktorý by mali zastrešiť práve mimovládne organizácie a dobrovoľníci.
Všetci zainteresovaní si uvedomujú vážnosť situácie a problému, ktorý tu je. Nikto nechce zatvárať oči. Primátor privítal aktívitu Martina Slobodníka na spoluprácu. Uvíta reálny zámer a podporí konkrétny projekt. Je otvorený na diskusiu, ako aj spoluprácu. Ostáva už len, aby všetci tí, ktorí môžu a tí, ktorí chcú, spojili svoje sily a premenili slová v skutky.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
