Samospráva si už s nimi nevie rady, preto sa obráti na odborníkov.
„Nechceme postupovať živelne, hľadáme najvhodnejšie riešenie,“ povedal nám Ladislav Fajčík z oddelenia správy majetku na nitrianskom mestskom úrade. O probléme hovorili aj poslanci na ostatnom mestskom zastupiteľstve. Holuby totiž znečisťujú centrum Nitry a svojím agresívnym trusom poškodzujú kultúrnu pamiatku – bývalú radnicu z roku 1880, v ktorej sídli Ponitrianske múzeum aj NISYS. Práve tu sa ich zdržujú desiatky až stovky. Navyše, môžu prenášať rôzne ochorenia. Niektorí poslanci v tejto súvislosti vyjadrili aj obavy z vtáčej chrípky. Zazneli úvahy, že by bolo asi najlepšie holuby sterilizovať, a to pridaním hormónov do krmiva. Na tento krok je potrebný súhlas ochranárov.
Doteraz realizované opatrenia boli prakticky neúčinné. „Predvlani bol na budove nainštalovaný zvukový odpudzovač - plašič
holubov v hodnote päťtisíc korún, nepriniesol však očakávaný efekt. Vlani boli na fasáde (zo strany Štefánikovej ulice) osadené zábrany proti hniezdeniu holubov - ide o ochranné pásy s ihlicami v hodnote 84-tisíc korún,“ informovala nás hovorkyňa primátora Ivana Budayová.
Riaditeľ Ponitrianskeho múzea Anton Števko hovorí, že hlas dravca (spustí sa automaticky, keď sa k balkónu priblíži holub) mal úči-
nok tak štyri dni. Potom si holuby zvykli: prišli na to, že je to len falošný poplach a ignorovali ho. Poradili si aj s ihlicami. „Dokážu si sadnúť tak, aby sa im vyhli. Dokonca ich začali zobákom vytrhávať.“
Členitá neorenesančná budova bývalej radnice je pre holuby ideál-
na. „Problémy s nimi máme, odkedy sme sa sem v roku 1990 nasťahovali,“ konštatuje riaditeľ múzea, ktorý už na odplašenie týchto vtákov použil aj vypchatého dravca. „Keď bolo pekne, postavili sme ho na balkón. Pôsobilo to, ale aj na neho by si zvykli – netrvalo by dlho a zistili by, že nemá chuť útočiť...“
Balkón múzea je prakticky permanentne pokrytý holubím trusom. „Napríklad počas Pribinovych slávností snímali akcie z balkóna kameramani a fotografi. Aby sa tam dostali, museli sme ho čistiť vari dva dni. V minulosti si po trus chodila jedna pani, používala ho na záhrade ako hnojivo.“ Okná historickej budovy treba čistiť minimálne raz do mesiaca. Pre upratovačky je to nepríjemné, majú obavy z nákazy – holuby totiž môžu byť prenášačmi rôznych ochorení. „Napriek tomu nie som za nejaké radikálne riešenie - skôr by bolo vhodné počet holubov obmedziť.“
Riaditeľ múzea Števko dodáva, že holuby z okolitých budov v centre mesta vyhnali majitelia aj pomocou odpudzovacích ultrazvukových zariadení. „Ich inštalácia na bývalej radnici by však bola – najmä vzhľadom na rozlohu a členitosť – veľmi drahá. Už pred niekoľkými rokmi boli náklady vyčíslené na takmer 500-tisíc korún.“
Problémy s premnoženými holubmi majú viaceré slovenské aj české mestá. Napríklad v Prahe proti nim použili krmivo s anestetikom, ktoré ich uspalo a následne usmrtilo. Omámené a usmrtené vtáky vzápätí pozbierali deratizačné skupiny, ktoré ich odviezli do kafilérie. Inde sa zase osvedčila sterilizácia. Spoločnosť na ochranu vtáctva považuje za najprijateľnejšiu tzv. biologickú ochranu – odplašenie holubov pomocou dravcov, respektíve mechanických zariadení.
