„Za trvalo trávnaté porasty sa v našej obci platí až štyridsaťkrát viac ako napríklad v Pohraniciach,“ hovorí Martina Kozmová, ktorá chová ovce aj niekoľko kôz. Pôdu v Štitároch má prenajatú od Slovenského pozemkového fondu až do roku 2010. Práve pre vysokú daň z nehnuteľnosti sa ju pokúsila predčasne vypovedať.
Podala sťažnosť
„Máme v prenájme 16,8 hektára trvale trávnatých porastov. Z toho trinásť sa nachádza v katastri Štitár. Pri sadzbe 4000 korún vychádza daň z nehnuteľnosti vyše 52-tisíc korún! Zvyšných 3,8 hektára pôdy je v Pohraniciach – tam je sadzba za hektár len 100 korún,“ upresňuje súkromne hospodáriaca roľníčka, ktorá mala plány rozvíjať v Štitároch agroturistiku, čo by prispelo aj k rozvoju obce. „Pri takejto dani to však nebude možné. Navyše, pôda je celoročne podmáčaná, zarastá trstinou a náletovými kríkmi. Aby sa tu ovce mohli pásť, museli sme kúpiť stroj na drvenie hmoty – mulčovač. A to sú všetko náklady navyše. Museli sme investovať aj do ďalšej techniky, zobrali sme si úver.“
Martina Kozmová ešte v decembri, hneď po tom, ako zastupiteľstvo schválilo sadzby dane z nehnuteľnosti, podala na obecný úrad sťažnosť. Píše v nej, že v prípade trvalo trávnatých porastov (TTP) ide o necitlivo vyrubenú daň, „ktorá svojou výškou znemožňuje rozvoj podnikania v obci s už aj tak dosť vysokou nezamestnanosťou“. Chovateľka tiež poukazuje, že sadzba za ornú pôdu je nepomerne nižšia (1200 Sk/hektár), pritom ziskovosť z výnosov je ďaleko vyššia.
Likvidačná daň
Vysokoškolsky vzdelaná zootechnička Martina má ako jediná na Slovensku uznaný rozmnožovací chov na plemeno oviec Texel. „Máme šesťdesiat oviec. Aby sa to rentovalo, malo by ich byť aspoň 120.“
S chovom začala v roku 2004, intenzívne sa mu začala venovať o rok neskôr, keď prišla o prácu v bažantnici. Predchádzajúci majiteľ jej ponúkol bezplatné spásanie plôch s cieľom udržiavania areálu. Od mája 2005 si už pozemky musela prenajať od Slovenského pozemkového fondu (SPF). Daňová povinnosť voči obci jej teda po prvýkrát vznikla až tento rok.
Manželia Kozmovci tvrdia, že uverili verejnému prísľubu jedného z volených zástupcov obce, podľa ktorého sa mala sadzba dane z TTP pohybovať v stovkách, a nie tisíckach korún. „Nakoniec však poslanci v decembri schválili starostov návrh – 4000 korún za hektár. Na zastupiteľstve mi ani neumožnili vystúpiť,“ hovorí Boris Kozma. Daň považuje za likvidačnú.
Martina dodáva, že čistý zisk z chovu oviec nedosiahne ročne ani 50-tisíc korún. „Ak budeme chcieť zaplatiť daň, budeme si musieť opäť požičať v banke. Požiadala som, aby mi obec ako začínajúcej podnikateľke daň odpustila, alebo aby ju stanovila vo výške, ako je v susedných dedinách. Ponúkla som, že to obci vynahradíme, napríklad jej poskytneme strojovú techniku. Zatiaľ som neuspela.“
Výpoveď neakceptovali
Manželia Kozmovci sa už obzerali aj po susedných dedinách, kde je daň za TTP podstatne nižšia. „Vhodné pozemky sme našli v Pohraniciach. Žiaľ, vypovedať zmluvu na pozemky v Štitároch sa nám nepodarilo. Podľa SPF na to nie je právny dôvod. Riaditeľka Regionálneho odboru SPF v Nitre však zaslala starostovi list, kde ho upozornila, že viacerí nájomcovia zo Štitár sa snažili práve kvôli vysokému daňovému zaťaženiu vypovedať zmluvu, respektíve žiadali o odpustenie či zníženie nájomného,“ konštatujú manželia.
„Aj keď SPF neprislúcha hodnotiť, respektíve kritizovať zákony, transformované do príslušného všeobecne záväzného nariadenia obce, chceme vás aspoň touto cestou požiadať o apeláciu na poslancov obecného zastupiteľstva, aby pri prijímaní svojich rozhodnutí brali zreteľ aj na nezastupiteľnú úlohu nájomcov, ale aj vlastníkov poľnohospodárskych nehnuteľností pri ochrane pozemkov, aby nedošlo k ich poškodeniu, zmenšeniu alebo strate produkčnej schopnosti, alebo ich mimoprodukčných funkcií z hľadiska ochrany poľnohospodárskej pôdy a ochrany a tvorby krajiny ako celku,“ píše riaditeľka v liste starostovi.
Medzi mlynskými kameňmi
„Obecné zastupiteľstvo by malo rozhodovať vždy s ohľadom na obec ako celok a mať na pamäti dobro všetkých občanov, a nie len jednotlivcov,“ reaguje Pavol Ha-
šúk, starosta Štitár, ktoré sa len v roku 2003 osamostatnili od Nitry. Dodáva, že zastupiteľstvo stanovilo sadzby dane z nehnuteľnosti s prihliadnutím na viacero faktorov. „Napríklad naša obec so 600 obyvateľmi platí ročne 300-tisíc korún za mestskú autobusovú dopravu, ktorá je pre nás na jednej strane životne dôležitá, ale na druhej strane táto suma je pre nás skoro likvidačná. Daňové príjmy za trvalo trávnaté porasty tvoria veľkú časť nášho rozpočtu.“
Pavol Hašúk tvrdí, že na rokovaní decembrového zastupiteľstva bol aj návrh na 50-percentnú úľavu na dani za TTP. „Podporil som ho ja aj niekoľko poslancov. No táto úľava sa málila samotným žiadateľom, ktorí chceli úplné alebo 90-percentné odpustenie dane. To bolo pre obecné zastupiteľstvo absolútne neprijateľné, hlavne z pohľadu ostatných daňových poplatníkov.“
Starosta tiež popiera, že by Borisa Kozmu nepripustil počas rokovania zastupiteľstva k slovu. „Hlásenie o slovo tým spôsobom, že bude niekto hlasnými poznámkami vstupovať do konania zasadania, je minimálne nemiestne a mojou povinnosťou je ho na to upozorniť.“
Manželia Kozmoví hovoria, že sa ocitli medzi dvomi mlynskými kameňmi. Daň v Štitároch je pre nich likvidačná, no k pôde sú viazaní nájomnou zmluvou. Stále sa však nevzdávajú nádeje, že im obec v otázke dane vyjde v ústrety.
Manželia Kozmoví tvrdia, že obec začala s výstavbou čistiarne odpadových vôd aj na pozemkoch, ktoré majú prenajaté od SPF, a to bez ich vedomia. Starosta to popiera: „Parcela, na ktorej bude umiestnená ČOV, je vo vlastníctve štyroch majiteľov (Kozmovci medzi nimi nie sú), s ktorými máme podpísané písomné dohody o budúcej zmluve a máme ich súhlasy na výstavbu. Kozmovci ako nájomcovia okolitých pozemkov v čase, keď bežal proces stavebného konania, neboli ešte ani nájomcovia. Tým bola Slovenská bažantnica s.r.o., od ktorej máme písomný súhlas.“
Manželia však tvrdia, že platia nájomné a daň z nehnuteľnosti aj za časť parcely, na ktorej sa začala výstavba ČOV, rovnako ako aj za cestu, ktorá k nej vedie. „Navyše, pri výkopových prácach nám poškodili bránu. Po mojej interpelácii u majiteľa firmy bola po dvoch týždňoch daná do pôvodného stavu,“ dodal B. Kozma.
