a novovybudovaným informačným centrom pri kultúrnom dome.
Kanalizácia bude spustená
tento rok
Starostom obce je už štvrté volebné obdobie Róbert Izsóf. Obecné zastupiteľstvo sa skladá zo siedmich členov. Sú nimi Pavol Bekö, Dezider Fótyi, Ladislav Lozsy, Peter Mészáros, Jozef Gaál, Lýdia Tóthová a Szilárd Lozsi. Stretávajú sa raz za dva mesiace a riešia problémy v obci. Na najbližšej schôdzi bude obecné zastupiteľstvo schvaľovať rozpočet. Na pláne je aj schválenie nariadenia, ktoré bude novelou predchádzajúceho nariadenia o poskytovaní opatrovateľských služieb na území Dlhej nad Váhom. Momentálne pracujú v obci dve opatrovateľky starajúce sa o osoby, ktoré to potrebujú. Podľa starostu by sa mal vytvoriť opatrovateľský tím. Jeho pracovníci by mali byť špecializovaní na jednotlivé činnosti. „V neposlednom rade plánujeme v objekte materskej školy vytvoriť domov pre dôchodcov s denným pobytom,“ uviedol R. Izsóf. Materskú školu navštevuje iba päť detí a v blízkej budúcnosti zanikne. Obec však chce využiť priestory budovy, ktorá bola robená pre päťdesiat detí. Kvôli nedostatku financií sa bude uchádzať o granty z Európskej únie.
Koncom minulého roka obecné zastupiteľstvo iniciovalo petíciu proti vybudovaniu spaľovne nebezpečných odpadov na území Dusla z dôvodu znečisťovania životného prostredia. Problém obec nevidí len v množstve spaľovaných odpadov, ale aj v samotnej doprave odpadu cez obytné zóny. Ministerstvo životného prostredia ešte nerozhodlo, takže vec nie je doriešená.
Okolo mesta Šaľa sa momentálne rieši obchvat, ktorý ponúka niekoľko variantov aj pre obec Dlhá nad Váhom. Ohľad sa musí brať na poľnohospodárske pozemky i na zásah do prostredia.
V Dlhej nad Váhom prebiehajú pozemkové úpravy financované z programu Sapard. Prijímateľom finančných prostriedkov však nie je obec, ale ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré robilo aj výber dodávateľa. Proces koordinuje Obvodný pozemkový úrad Nové Zámky.
Z programu Ispa sa v obci robí kanalizácia, ktorá by mala byť napojená na čistiareň odpadových vôd v Šali–Veči. Kanalizáciu začala obec robiť z vlastných finančných prostriedkov vo výške dvanásť miliónov korún v roku 2000. Kanalizácia by mala byť uvedená do prevádzky v druhej polovici tohto roka. Potom obec pristúpi k rekonštrukcii miestnych komunikácií.
Zanikne škôlka i škola
Obec Dlhá nad Váhom má deväťsto obyvateľov a je najmenšou obcou Šalianskeho okresu. Osemdesiat percent obyvateľov sa hlási k maďarskej národnosti. Ročne sa v priemere narodí päť detí. Počet zosnulých sa pohybuje okolo čísla dvanásť. Napriek tomu počet obyvateľov obce za posledných pätnásť rokov stúpol približne o šesťdesiat ľudí, čo je dôsledok prisťahovalectva.
Úrad eviduje 55 nezamestnaných občanov. Nezamestnanosť je pohyblivá podľa ročného obdobia. V rámci aktivačnej činnosti obec zamestnáva deväť ľudí, väčšinou ide o dlhodobo nezamestnaných vyššieho veku, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce. „Udržujú verejné priestranstvá, od zberu odpadkov cez kosenie parkov až po orezávanie stromov a kríkov,“ povedal o aktivačných pracovníkoch starosta. Obecný úrad zamestnáva dve referentky, kultúrneho referenta, správcu klubu dôchodcov, zamestnancov základnej a materskej školy a upratovacie sily.
Najväčším zamestnávateľom v obci je Roľnícke družstvo Šaľa, ktoré prevádzkuje v Dlhej nad Váhom hospodársky dvor, a nábytkárska firma. Cez letné mesiace dávajú pracovné príležitosti miestni samostatne hospodáriaci roľníci. Pestovanie zeleniny a ovocia však v dedine upadá. Obyvatelia Dlhej nad Váhom cestujú za prácou do Šale, Galanty i Bratislavy. Starosta sa pochválil rodákmi, ktorí už nejaký čas študujú i pracujú v štátoch Európskej únie.
Materská škola je dvojjazyčná a navštevuje ju päť detí, vychovávateľky ovládajú slovenský a maďarský jazyk. Riaditeľkou je Andrea Mészárosová. V rámci materskej školy funguje kuchyňa, ktorá zabezpečuje obedy pre základnú školu. V marci príde do materskej školy štátna školská inšpekcia, hoci prevádzka škôlky bude o niekoľko mesiacov ukončená. Základná škola funguje iba pre ročníky prvého stupňa
(1. -- 4.) a navštevuje ju šestnásť žiakov, z toho dvaja integrovaní. Do roku 2004 bola v prevádzke slovenská základná škola, no teraz funguje iba maďarská. Riaditeľom je Peter Molnár, učiteľkou Alžbeta Molnárová a vychovávateľkou Zuzana Izsófová. Starosta tvrdí, že škola bude v prevádzke ešte jeden školský rok a potom zanikne. Dôvodom je málo detí. Tie chodia do škôl do Šale, ktorá sa nachádza iba dva kilometre od Dlhej nad Váhom.
Informačné centrum
V roku 2004 dokončila obec Dlhá nad Váhom výstavbu informačného centra, ktoré zastrešuje knižnicu a výpočtové stredisko. Investícia si vyžiadala finančné prostriedky vo výške štyroch miliónov korún. Predtým mala obec iba kultúrny dom s jednou sálou. V prístavbe sa vybudovali šatne, malá kuchynka na prípravu občerstvenia, sociálne zariadenia a miestnosť s knižnicou a piatimi počítačmi, ktoré získala miestna škola z programu Infovek. V týchto priestoroch funguje školský klub i hodiny informatiky. Počítače môžu denne využívať všetci občania Dlhej nad Váhom a majú zabezpečený i bezplatný prístup na internet. Vlani obec dostala grant z ministerstva kultúry na zakúpenie počítača, ktorý slúži na evidenciu kníh v obecnej knižnici. Dlhá nad Váhom získala grant na rozvoj kultúrnej infraštruktúry. Zo sumy viac ako dva milióny korún sa bude rekonštruovať stará časť kultúrneho domu. Práce by sa mali začať v marci.
Miestny rímskokatolícky kostol, zasvätený Svätej Trojici, sa zvonku rekonštruoval z finančnej podpory obce. Obnovovali sa i niektoré sakrálne pamiatky obce, ako socha Jána Nepomuckého, Pomník padlým i socha sv. Vendelína. Farský úrad v Dlhej nad Váhom je vyhlásený za opustený. Omše, pohreby a svadby zabezpečuje šaliansky dekanát.
V Dlhej nad Váhom funguje futbalový klub i klub stolného tenisu. Občianske združenie Kiwi organizuje pre mladých ľudí rôzne podujatia. Pred Vianocami sa venovali ľudovej výrobe a zdobeniu. V lete pravidelne organizujú tábor a v auguste stretnutie kresťanskej mládeže. Predsedkyňou združenia je Veronika Gaálová, ktorá spolu so sestrami dvakrát do roka vydáva obecný časopis Rikanč.
V obci je viac ako stodvadsaťročná tradícia hasičského zboru, ktorý má momentálne trinásť členov, no nevyvíja žiadnu činnosť. V priestoroch hasičskej zbrojnice sa nachádza ručná striekačka z roku 1875. Zbrojnicu plánovala obec prerobiť na hasičské múzeum z fondu Sapard. Žiaľ, projekt nebol úspešný.
Medzi najvýznamnejšie osobnosti v Dlhej nad Váhom patril katolícky farár Dávid Mészáros (1799-1849), ktorý sa stal po potlačení revolúcie a boja o nezávislosť v Uhorsku v rokoch 1848-1849 jednou z prvých obetí teroru rakúskych orgánov. Jeho pamiatku pripomína drevený stĺp pred farským úradom.
Ďalším známym rodákom je kňaz Alajos Izsóf (1870-1945). Vydával časopis Zászlónk (Zástava) a vydal aj cestovateľskú knihu o svojej ceste okolo sveta. Na jeho rodnom dome bola pred dvoma rokmi odhalená pamätná tabuľa.
