Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

Aj Slovensko malo svojho pirátskeho kapitána

Snom Eduarda Levka z Dolnej Stredy pri Seredi je zúčastniť sa na nejakej významnej výstave modelárskych výrobkov a kuriozít. Okrem iného totiž vyrobil maketu pirátskej lode, ktorej velil pirátsky kapitán Vavro Brezina, pôvodom zo Šintavy.

Všetko to má potvrdené v literatúre. Podklady získal z archívnych materiálov francúzskeho námorného múzea v Paríži. Práve odtiaľ pochádza i kópia plánu lode, podľa ktorej model vyrábal. Loď nesie pirátsky názov Sajtan (diabol) a ešte donedávna bola vystavená v Mestskom múzeu v Seredi. „Málokto vie, že aj my sme mali v pätnástom storočí svojho pirátskeho kapitána...,“ hovorí modelár i historik zároveň.
Eduard Levko pracuje v jednom z trnavských hotelov. Od detstva ho však sprevádzajú dve veľké záľuby. Jednou z nich sú dobrodružné knihy, pirátske i historické príbehy. Druhou je dedičstvo po jeho starom otcovi - umeleckom rezbárovi, lebo aj E. Levka fascinuje práca s drevom. Podľa predlohy zvykol vyrábať malé kostolíky i rôzne ozdobné dekoračné predmety, ktoré nakoniec buď predal, alebo daroval.
Najväčším a jediným skvostom, ktorý mu však ostal doma, je detailne prepracovaný model dvojsťažňovej brigy. „Hlavným podnetom, prečo som sa pustil do tejto náročnej práce, boli dve publikácie. Z nich som získal informácie o známom pirátskom kapitánovi a tiež aj plán na zhotovenie makety jeho bájnej lode,“ povedal. Kniha Pirátski králi, kráľovskí piráti a ich kapitáni a publikácia Slávne plachetnice ho natoľko zaujali, že bolo nemysliteľné, aby toto svedectvo neprerozprával prostredníctvom svojho umeleckého diela ostatným.
„Materiály o slovenskom pôvode niekdajšieho krutého piráta sú pravé a majú ich aj vo francúzskom námornom múzeu v Paríži. Záznamy obsahujú výpovede jeho pirátskych druhov, ktorých zajali anglickí vojaci, pri mučení.“ Podľa E. Levka tomu môžu naši ľudia len ťažko uveriť, nakoľko sme nikdy nemali more a táto história je pre nás stará a vzdialená.
Krutý Vavro Brezina zo Šintavy známy ako Ollonais
„Pravé meno kapitána bolo Vavro Brezina. Po tom, čo prevzal svoje francúzske pirátske meno, bol známy ako Ollonais. Pochádzal zo Szintay. V tom čase bolo naše územie okupované Turkami, predtým Tatármi a tento názov niesla práve neďaleká dedina za Váhom - Šintava. V roku 1468 sa dostal ako pomocník obchodníka do tureckého Istanbulu. Dal sa najať ako plavčík na francúzsku obchodnú loď,“ porozprával nám E. Levko. Neskôr na lodi vypukla vzbura a posádka sa postavila proti kapitánovi a prvému dôstojníkovi. Po jej potlačení uvrhli Ollonaisa spolu s ostatnými povstalcami na galeje na jeden z francúzskych ostrovov. Odtiaľ sa mu s niekoľkými trestancami podarilo utiecť. V prístave Marseille šikovne ukoristili dvojsťažňovú brigu - Royal Caroline, ktorá bola vyrobená v polovici 15. storočia v anglických dokoch v Doveri. „Loď bola dlhá 43 a široká 6 metrov. Plavila sa rýchlosťou 16 až 22 uzlov a jej výstroj tvorilo desať diel, funtové kovové gule, kartáče a ručné palné zbrane,“ nadchýna sa modelár. Tie sa v miniatúrnej podobe nachádzajú aj na modeli, na ktorom pracoval od marca do júla minulého roku. Práca mu zabrala okolo 250 hodín, pričom loď stihol aj trikrát prerobiť.
Royal Caroline Brezina premenoval po svojom a nazval ju Sajtan, čo v preklade znamená „diabol“. So svojimi ľuďmi niekoľko rokov vyčíňal po celom Karibiku. Lúpili, napádali iné lode, vypaľovali pobrežné osady, vraždili deti i ženy, pričom ich najväčším úspechom boli úlovky drahokamov, zlata, striebra a iných drahocenností. E. Levko sa dočítal, že v tom čase boli aj dobrí pirátski kapitáni. Ollonais však patril k tým najkrutejším a bol skutočne surový. Ak sa domnievame, že na jeho pirátskej lodi sa nachádzali aj ženy, podľa E. Levka sa mýlime. „To nie je pravda, žena bola pre nich nešťastím. Ak ju, alebo kohokoľvek iného, zajali, na lodi neostala dlho a pravdu povediac ju čakal ťažký osud. Jednou zo známych a obľúbených pirátskych zábaviek bolo utopenie obete. Z jednej strany lode vyčnievala lávka nad vody oceánu. Plávajúca loď sa na vlnách hojdala. Predstavte si, ako po nej mohol zajatec kráčať, navyše, ak mal zaviazané oči. Ak prešiel asi po osemmetrovej rozknísanej lávke na jej koniec a späť, pustili ho na slobodu, no väčšina obetí skončila bezmocným pádom do mora.
Výboje, vypaľovanie a potápanie bez svedkov
Napadnuté lode piráti najprv vyrabovali, potom zapálili a potopili, aby nemali svedkov. Podľa spôsobu nárazu výbojnej pirátskej lode do obetnej by sa dalo zistiť, akú mala stavbu a vypátralo by sa, o akú loď išlo. Piráti však boli prefíkaní. Používali obratné manévrovanie. „Možno si to predstaviť tak, že jedna loď sa napríklad plavila vodorovne, kým druhá nepriateľská do nej kolmo narazila a následne ju ťažko poškodila. Takúto bojovú techniku poznali už starí Rimania a neskôr ju využívali aj počas prvej svetovej vojny,“ opísal E. Levko Ollonaisove dobyvačné spôsoby. Po niekoľkých rokoch krvavého lúpenia a vraždenia, v ktorých hodnota ľudského života nemala žiadnu cenu, si pri Tortuge - Korytnačom ostrove – na dvojsťažňovú brigu Sajtan počkali dve anglické vojnové fregaty. Boli to 24-delové lode. Ollonais pri tomto námornom boji jednu fregatu potopil a druhú ťažko poškodil. Nebyť toho, že mu na kapitánskom mostíku delová guľa odtrhla hlavu, by bol potopil aj druhú. Aspoň tak to píšu v dobových materiáloch. Ôsmich pirátov, ktorí ostali nažive, vojaci zajali. Potom loď zapálili a potopili. Predtým než krutých pirátov obesili, im najprv odrezali nos, uši, vypichli oči a mučili ich. Ich výpovede sa zachovali a dostali do archívov. A ako sa vlastne Ollonais mohol dostať až do Istanbulu?
„V tom čase sa veľa obchodovalo. Cez naše i susedné územia viedli cesty takmer do celej vtedajšej Európy. Obchodníci kupovali a ďalej predávali svoje tovary, ako súkno, látky, víno či solené ryby naložené v sudoch. U nás bola známa aj česká obchodná cesta, ktorá viedla okolo strážnych hradov a zámkov. Preto nebolo pre obchodného pomocníka Vavra Brezinu náročné, aby sa dostal tam, kde sa zlodeji, otrokári či dobrodruhovia združovali do rôznych pirátskych bánd.“ Modelár sa snaží, aby ani táto časť histórie neupadla do zabudnutia. Ak je pravdivá, jeho unikátna maketa lode bude ďalším svedectvom. Vytváral ju podobným spôsobom, ako sa v minulosti stavali veľké lode v dokoch. „Podľa materiálov som si najprv pravítkom vymeral plánik. Postaral som sa o základnú kostru a potom som dodával latky. Pri práci som použil modelársku vŕtačku s adaptérmi a asi 50 skrutiek. Tie však neuvidíte, ani keby ste chceli, lebo sú ukryté,“ zasmial sa. Podľa neho je dvojsťažňová briga Sajtan unikátom, keďže o nej nevie veľa ľudí. „Modelári sa väčšinou zameriavajú na makety inej známej lode - Golden Hint (Zlatú laň), ktorá patrila ďalšiemu slávnemu anglickému pirátovi. To sú však už iné dejiny.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 36 609
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 358
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 856
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 494
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 976
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 357
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 021
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 635
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 556
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 6 298
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Ilustračné foto.

Nájdená žena nejavila známky života.

5 h
Odberné miesto na mestskom úrade.

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

6 h
Ilustračná fotografia.

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

7 h
Riaditeľa nemocnice Milana Dubaja zaočkovali 26. decembra.

V Nitre zaočkovali viac ako šesťtisíc ľudí.

12 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

16 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

7 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

21 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?