rajúceho objektu. Ak by plány vyšli, celý areál vrátane kaštieľa by sa premenil na kultúrno-spoločenské centrum Beladíc. Projekt by si vyžiadal niekoľko stoviek miliónov korún. Starostka Mária Časárová hovorí, že ak sa zámer nezrealizuje, obec bude nútená do budúceho roku minimálne vrchné podlažie kaštieľa zbúrať.
Pôvodné štyri obce Beladice, Malé Chrašťany, Veľké Chrašťany a Pustý Chotár sa postupne zlúčili, dnes sú z nich Beladice. Kaštieľ leží na území miestnej časti Veľké Chrašťany. Do roku 1945 patril rodine Mailáth-Pokorných, štát im ho však skonfiškoval. Isté obdobie ho využívali ako internát pre tamojšie stredné odborné učilište. Neskôr slúžil ako sklad nábytku.
Použiteľný bol ešte aj v čase, keď sa pred šestnástimi rokmi ujala funkcie dnešná starostka Mária Časárová. Napriek tomu, že na okná sa nainštalovali mreže, vandali kaštieľ začali demolovať. Rozbili okná, rozobrali parkety.
Obec mala začiatkom 90-tych rokov prisľúbených z ministerstva kultúry sedem miliónov korún na jeho rekonštrukciu. Vtedy sa však začala so štátom v rámci reštitúcií súdiť rodina, ktorá kedysi kaštieľ vlastnila. Do kaštieľa pre prebiehajúci súdny spor obec nemohla investovať.
Okresný úrad v Zlatých Moravciach koncom roka 1998 rozhodol, že Pavlovi Mailáth-Pokornému neprizná vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Odôvodnil to tým, že navrhovateľ ku koncu roka 1992 nespĺňal podmienku trvalého pobytu na území bývalej ČSFR. „Do 30. novembra 1998 sa o kaštieľ súdila rodina, za tie roky sme s ním nič nemohli urobiť. Niektorí občania si ho medzičasom rozobrali a po kúskoch ponosili domov,“ vraví Časárová.
Dnes existuje projekt, ktorý má z európskych fondov zabezpečiť premenu kaštieľa a jeho bezprostredného okolia na spoločenské a kultúrne centrum. Beladice minulý rok prišli s projektom za niekoľko stoviek miliónov korún a našli si partnera, ktorý im má finančne pri rozbehnutí projektu pomôcť. „Robíme dodatok k územnému plánu obce. Bolo potrebné vybaviť vlastníctvo k pozemkom, pretože z areálu družstva chceme zobrať parcelu, ktorá má byť súčasťou projektu,“ povedala starostka.
Ak by projekt vyšiel, oddychové centrum by zabralo takmer dva hektáre. Ráta sa s dostavbou k existujúcemu kultúrnemu domu, kde by bola jedáleň a priestor pre spoločenské akcie. Vytvoril by sa aj športový areál s golfovým a
squashovým ihriskom, tenisovými kurtmi, bazénom, prezliekárňou, bowlingovou dráhou, biliardom a detským ihriskom. V samotnom kaštieli majú byť spoločenské kluby, reštaurácia pre štyridsať ľudí a ubytovanie s dvadsiatimi lôžkami.
So zbúraním kaštieľa sa v projekte nepočíta, starostka hovorí len o rekonštrukcii, na ktorú je už od roku 2004 vydané stavebné povolenie. Kaštieľ má masívne 80-centimetrové múry, aké sa dnes len tak ľahko nenájdu. „Teraz zis-
ťujeme vlastníctvo pôdy pod časťou pozemkov za kaštieľom, ktorá bola pôvodne súčasťou zastavanej plochy patriacej kaštieľu. Pozemky by sme po prechode do vlastníctva Slovenského pozemkového fondu odkúpili,“ hovorí starostka. Dodáva však, že ak by sa peniaze na projekt nenašli, musia kaštieľ aspoň čiastočne zvaliť. Obec chcela osloviť bývalého majiteľa, či by neposkytol fotografie a pamätné predmety. Zámerom bolo, aby sa v kaštieli vytvorila pamätná izba na niekdajšieho majiteľa. Komunikácia s ním sa však prerušila.
