„Podobné problémy vznikli iba v intraviláne mesta Sereď, kde sa vytvorila ľadová zátarasa, a to od cestného mosta v smere proti toku Váhu, v dĺžke približne štyroch kilometrov. Vzhľadom k tomu, že Váh v úseku Madunice – Sereď nemá žiadne prítoky, ktoré by zásadne ovplyvnili prísun ľadov, riešili sme situáciu v spolupráci s vodnými elektrárňami zabezpečením rovnomerného prietoku vody, ktorý postupne túto zátarasu uvoľňuje. Čo sa týka ľadu v nádrži Kráľová, ten nepreplavujeme, postupne sa roztápa. Pozornosť musíme venovať hlavne oceľovým hradiacim konštrukciám na vodnom stupni, ktoré treba ochrániť pred možným poškodením tlakom ľadu a najmä zabezpečiť ich funkčnosť a pohyblivosť,“ informoval nás Miroslav Spál, riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku z Povodia dolného Váhu v Šali. Mráz by problémy mohol spôsobiť najmä hydraulike technologických zariadení haťových polí. Nič podobné sa však ešte nikde nestalo. Aj vďaka prísnym bezpečnostným a pracovným postupom. Keby napríklad potrebovali zvýšiť prietok vody, museli by pri veľkých mrazoch nahriať hydrovalce, aby predišli poškodeniu tesniacich gúm. Pokiaľ ide o samotný ľad, ten vodnému dielu nemôže prakticky ublížiť. Ľad totiž priamo pred haťou rozpúšťajú. „Používame na to takzvanú bublinkovú metódu, ktorá sa osvedčila na všetkých priehradách Vážskej kaskády,“ informoval nás hlavný hatiar Jozef Kemenský počas návštevy vodného diela. Tesne pred haťou vedú v hĺbke asi šiestich metrov pod hladinou tlakové potrubia, ktorými prepúšťajú do vody vzduch. Ten svojím prúdením strháva spodnú, približne dva až tri stupne teplú vodu na povrch, a tá ľad postupne rozpúšťa. Aby voda len tak bez úžitku neodtekala dole prúdom, súčasťou vodného diela je aj hydroelektráreň. Tá produkuje až 22 megawattov elektrickej energie. V pravej časti rieky je tiež plavebná komora. V minulom roku vodné dielo oslávilo dvadsiate výročie svojej existencie, oblasť nad ním slúži, najmä v lete, na rekreačné účely.
