Sobota, 24. október, 2020 | Meniny má KvetoslavaKrížovkyKrížovky

Dorota našla v Austrálii svoj domov, na Slovensko sa už nevráti

„Do Austrálie som išla na študentské víza, pôvodne to malo byť na štyri mesiace. Najskôr som študovala angličtinu, predĺžila som si víza a tak to išlo dookola. Dnes som tam už päť a pol roka a čakám na občianstvo,“ začína svoje rozprávanie o Austálii Doro

ta Vezérová. Do krajiny protinožcov sa mladý človek dostane najľahšie cez študentské víza, a keď tam už je, nie je problém si pobyt predlžovať. Samozrejme, nie je to také jednoduché, ako sa zdá. Dorota, keďže bola aj v Amerike, tvrdí, že tam je to ľahšie. V Austrálii sa ťažšie zháňa robota, človek sa musí presadiť a uchytiť. „Boli časy, keď to bolo doslova „z ruky do úst“. Keď niekto študuje, tak môže robiť maximálne 20 hodín týždenne, čo nie je veľa. Musela som zaplatiť z toho štúdium, nájom i stravu. V krajine je veľmi prísny emigračný úrad a zahraničných študentov často kontrolujú,“ spomína Dorota. Jednoducho, ak máte v Austrálii študentské víza, znamená to, že musíte študovať. Treba si preto zvážiť, či na to človek má, či sa vie o seba postarať. Výhodou je, že štúdium sa nemusí zaplatiť v hotovosti, existuje možnosť platiť ho na splátky. Dôležité je podľa Doroty chcieť a rozhýbať sa. Veľa ľudí, ktorí tam prídu, si myslí, že je to veľmi jednoduché. Že Austrália na nich čaká s otvorenou náručou, a potom sú sklamaní. Nič však nie je zadarmo. PERTH JE NAJIZOLOVANEJŠIE MESTO NA ZEMI Podnebie je v Austrálii úplne super. Veľmi teplé leto a mierna zima. Cez zimné obdobie je 15 stupňov a dážď. Samozrejme, vlhký vzduch. Dorota býva v západnej Austrálii, v Perthe. Je to najizolovanejšie mesto na svete. Najbližšie mesto je vzdialené 1500 kilometrov. Najviac využívaná doprava v krajine je letecká. Prejsť autom cez vnútrozemie môže byť veľmi riskantné. Ak sa niekde vyberiete, musíte dať vedieť kde, na mnohých miestach nie je ani telefónny signál. Ak sa v určenú dobu nedostavíte, tak vás dajú hladať. Z Perthu do Sydney premáva vlak cez celé vnútrozemie s názvom Indian – Pacific, spája Indický oceán s Pacifickým. Cesta trvá tri dni, trasa je dlhá štyritisíc kilometrov a je vraj nádherná. Ponúka výhľad na celé vnútrozemie, máte možnosť vidieť celú faunu krajiny. V porovnaní so Sydney je Perth kľudnejší. Mzdy sú tam tiež menšie, ale zároveň aj náklady na život sú nižšie. Sydney je klasické veľkomesto. Dorota ho charakterizuje ako 24-hodinový chaos. Je to mesto v pohybe. „Ja tam chodím na dovolenku, na chvíľu mi ten chaos vyhovuje, som typ človeka, ktorý si pri tom aj oddýchne. Ale žiť by som v tom asi nevedela. Perth mi úplne sadol, v tomto meste som sa našla,“ smeje sa táto už skoro austrálčanka. Je to podľa nej také pohodové mesto. Nikto sa nedá vyviesť z rovnováhy, kľud a pohoda. Človek to asi zbadá najskôr na šoféroch áut. Jazdia maximálne šesťdesiatkou, usmievajú sa a nikto sa nikde neponáhľa. Nie je nič výnimočné, ak zastaví taxikár na križovatke a ešte sa tam aj otáča. Nikomu to neprekáža, všetci sú v kľude. OSTANEM NAVŽDY SLOVENKA Dorota robila na Slovensku zdravotnú sestru. V Austrálii študovala dva a pol roka angličtinu a potom administratívu. Už počas štúdií robila v centre pre telesne postihnutých ošetrovateľku. Práca sa v Perthe hľadá dosť ťažko, ale kto hľadá, nájde. Očakávať, že niekto príde a o tri dni má robotu, je naivné. Dorote trvalo mesiac aj pol nájsť si nejaké zamestnanie. A to bolo permanentné chodenie, v niektorých prípadoch na tie isté miesta. Nestačí niekde prísť a doniesť si žiadosť a životopis. Človeka odbiju, že sa mu ozvú. Ak sa tam objaví viackrát, tak ho príjmu len preto, že má trpezlivosť a nevzdáva sa. Aj Dorota sa tak po prvýkrat zamestnala v malom obchodíku v centre mesta. Robila nočné smeny cez víkendy, počas týždňa študovala. Asi po štyroch mesiacoch nastúpila do centra pre telesne postihnutých. V Austrálii musí byť každý samostatný, vedieť sa presadiť. Možnosti sú široké, existujú rôzne centrá pre nezamestnaných, vychadzajú noviny s trhom práce. V centre si Dorota našla roboru práve cez inzerát v novinách. „V centre som pracovala dva a pol roka. Nemohla som robiť kvalifikovanú prácu zdravotnej sestry. Aj keď som mala na Slovensku skončenú kvalifikáciu, v Austrálii neplatila. Bola som nútená urobiť si takzvanú registráciu. Pozostávala z angličtiny a rozdielových skúšok zo zdravotníctva. Registráciu sa mi podarilo získať za rok a pol. Najväčší problém bol s úradmi. Nikto vám nič nevysvetlí, všetko si musíte zistiť, vybaviť sám,“ rozoberá Dorota strastiplnú cestu za vzdelaním. Rozhodnutie ostať natrvalo v krajine na druhom konci sveta neprišlo náhle. Dorota zvažovala všetky pre a proti. Keďže ale na Slovensku nemá žiadnu rodinu, rodičia jej už zomreli, tak to bolo možno jednoduchšie. „Uvedomila som si, že tam je lepší život. A našla som si tam už aj priateľov, určité zázemie. Povedala som si, že to aspoň skúsim. Keď sa mi to nepodarí, tak sa vrátim. Keď sa podarí, tak fajn. Ale stále tvrdím, že som Slovák, aj keď mi Austrálčania tvrdia, že keď som v Austrálii, tak musím byť Austrálčan. Ale ja budem vždy Slovenka,“ usmieva sa mladá žena. Po rozhodnutí ostať v krajine klokanov si doslova vydupala po úradoch všetky potrebné veci. Vedela si pozisťovať informácie od iných prisťahovalcov. V Austrálii žije veľmi veľa národností z celého sveta. Šťastie mala aj v tom, že robila zdravotnú sestru a nemocnica jej robila sponzora. Zaručila sa za ňu. Jej samostatnosť a vytrvalosť sa vyplatili a priniesli jej zaslúžené ovocie. V nemocnici nastúpila na ortopédiu. Najhoršie bolo dostať sa na úroveň Austrálčana, dostať sa zo situácie „z ruky do úst“, ako hovorí Dorota. Z ortópedie prestúpila na onkológiu. Jej matka zomrela na rakovinu prsníka, keď mala 16 rokov. Odvtedy vždy chcela robiť na onkológii. V tejto dobe má prestúpiť na pohotovosť. Zistila, že práca na onkológii je pre ňu emocionálne náročná. Prácu zdravotnej sestry robí s láskou, nevedela by už robiť niečo iné. ŽRALOKY SÚČASŤOU ŽIVOTA Austrálčania žijú odlišným spôsobom života ako my. To Dorota dlho nevedala pochopiť. Mladí ľudia sa osamostatňujú už od 15 rokov. Odsťahujú sa od rodičov a bývajú sami. Úplne iný štýl života ako na Slovensku. Keď Dorota rozprávala svojim známym, že u nás žijú s rodičmi často aj mladí ľudia po svadbe a s deťmi, tak sa všetci len čudovali a nechápali. Deti v Austrálii, sú už od malička vychovávane k samostatnosti, počítajú s tým, že budú musieť opustiť rodičovský dom. Vzťahy ostávajú, ale život si žije každý samostatne. Rodičia sa tešia na odchod detí z domácnosti, chcú si oddýchnuť a žiť svoj život. Dorote bol tento životný štýl zo začiatku cudzí a nevedela si naň zvyknúť. Potom pochopila jeho zmysel. „Žiť svojím vlastným životom neznamená menej citov, ale vedie k samostatnosti. Mladí ľudia sa dokážu viac presadiť, v konečnom dôsledku sú slobodnejší a šťastnejší. Nevyhovárajú sa na nič, uvedomujú si, že všetko je na nich samotných,“ snaží sa Dorota objasniť austrálsku povahu. Človek sa musí naučiť žiť aj na vlastných chybách. V Austrálii je bežné, keď vám cestou autom vbehne do trate klokan. Vozovky sú priam lemované týmito uhynutými zvieratami. Cez deň, nakoľko sú veľké horúčavy, tieto zvieratá, spia. Žijú nočným životom, vtedy nastáva ich čas. Dajú sa stretnúť doslova na každom kroku. Typické pre domácu faunu sú pštrosy, ale aj krokodíly. Výnimočné nie sú ani jedovaté hady a priamo v domácnostiach vás môže nemilo prekvapiť červený pavúk, ktorý je jedovatý. Inák to nie je ani priamo v oceáne. Krásne slnečné pláže a vlny ako stvorené pre surfistov zatieňuje výskyt žralokov. Asi nikde inde na svete ich nie je toľko ako práve tu. „Nástrahy sú všade, na každom kroku, človek si musí dávať pozor. Typické sú aj takzvané falošné vlny v oceáne. Uvidíte približujúcu sa peknú vlnu, už je skoro pri vás, skočíte a jej niet. Jednoducho ju prúdy zhltli. A vy si môžete ublížiť, zlomiť si krk. Musíte byť neustále v strehu. Aj keď plávate ďalej, tak je to na vašu zodpovednosť, môže sa stať, že prúdy vám nedovolia vrátiť sa späť. Austrálčania sú zvyknutí s rizikom žiť a počítať s ním. Dodržujú pravidlá a sú si vedomí nástrah a nebezpečenstva,“ vykresľuje negatívne stránky života v tejto krajine Dorota. Aj napriek nebezpečenstvu je to raj pre surfistov. Každoročne sa tu schádzajú z celého sveta, aby si vychutnali tento šport tak, ako nikde inde na svete. SLOVÁCI SÚ KRAJŠÍ Dorota sa momentálne so Slovákmi nestretáva. Tvrdí, že prišla do Austrálie kvôli angličtine. Niežeby sa bránila stretnutiam, ale svoj okruh známych si našla inde a Slovákov úmyselne nevyhľadáva. Ale vie, že sa mnohí stretávajú, udržujú kontakty, pomáhajú si. Dokonca organizujú rôzne kultúrne podujatia v slovenčine. Ak sa v Austrálii človek uchytí, vypracuje sa, tak je tam život jednoduchší. „Ja mám priemernú mzdu. Aspoň čo sa týka Austrálie, pre našinca by to bolo možno iné s porovnaním slovenských platov. Ale žije sa mi ľahko a dobre. Zarobím, zaplatím účty, stravu, na akú mám chuť, odložím niečo a ešte viem aj cestovať a zabávať sa. Život je viac bezstarostnejší, nemusím počítať každú mincu tak, ako je to tu. A to zarabám úplne priemerne.“ Dorota sa nebráni ani téme o financiách. Veď sú prirodzenou súčasťou života, nech ste kdekoľvek na svete. „Veľmi som bola zaskočená, keď som teraz po dlhšom čase prišla na Slovensko. Išla som do obchodu a tam úplne iná atmosféra, prístup predavačiek. V Austrálii je zákazník pánom, všetko je prispôsobené jeho požiadavkám. Tu to neplatí, nevedela som si zvyknúť, že mi napríklad nezabalia nákup, neodvážia zeleninu. Aj toto je súčasťou rozdielneho životného štýlu. Všetci sa ku všetkým správajú tak, ako chcú, aby sa oni správali k nim. Už som si asi priveľmi zvykla na Austráliu, na život tam. Tu sa už cítim viac ako na návšteve,“ porovnáva mladá žena. Muži sú podľa Doroty krajší na Slovensku, ženy sú u nás zasa viac upravenejšie, viac sa o seba starajú. Vo všeobecnosti sú muži aj ženy v Austrálii veľmi hrdí. Zaujímavosťou je, že aj po rozchode tam ostávajú páry dobrými priateľmi. Je to asi tým, že kultúra národa je úplne iná. Ľudia sa radi zabávajú asi na všetkých kútoch zemegule. Ani v Austrálii to nie je ináč. Rôzne „puby“ a kluby sú často otvorené nonstop a plné väčšinou mladých ľudí. Plné bývajú aj pláže, parky. Všade sú rozostavané grily, ktoré môže ktokoľvek používať. A párty sa môže začať. Rozvoniavajú klobásky, mäska, slnko svieti, obloha a oceán sú modré, deti kričia a všetci sa usmievajú. Aj toto je Austrália.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  2. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  3. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  4. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  5. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  6. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  7. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  8. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  9. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  10. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 18 576
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 14 173
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 181
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 12 819
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 264
  6. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 11 324
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 10 884
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 966
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 795
  10. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 9 770
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Na pomoc privolali záchranársky vrtuľník.

Nemocnica v Nitre má 104 infikovaných zamestnancov

Reprofilizovaných je už 92 lôžok. Na Zobor zatiaľ preložili trinásť ľudí, ktorí potrebujú doliečenie.

Triážna unimobunka je pred chirurgickým pavilónom.

Šalianske cintoríny zatvorili

Prevádzkové časy cintorínov mali byť počas nadchádzajúcich dní predĺžené, pre prijaté opatrenia sa však radnica rozhodla zatvoriť ich.

Ilustračné foto

Nitrianska radnica vymáha aj centové nedoplatky

Náklady na vymáhanie sú neraz vyššie, ako samotný dlh. Limit však nestanovia.

Ilustračná fotografia.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus na Orave: V piatok zachytili takmer 1 700 pozitívnych (minúta po minúte)

Na Orave sa začala pilotná časť celoplošného testovania na Covid-19.

Na Liptove pribudol v piatok dosiaľ najvyšší počet infikovaných

Situácia sa začína zhoršovať už aj v okrese Ružomberok.

TMR zatvára strediská Jasná a Vysoké Tatry

V prípade priaznivého vývoja situácie na Slovensku by mohli znova otvoriť 6. novembra.

Už ste čítali?