Nedeľa, 2. apríl, 2023 | Meniny má Zita

Dorota našla v Austrálii svoj domov, na Slovensko sa už nevráti

„Do Austrálie som išla na študentské víza, pôvodne to malo byť na štyri mesiace. Najskôr som študovala angličtinu, predĺžila som si víza a tak to išlo dookola. Dnes som tam už päť a pol roka a čakám na občianstvo,“ začína svoje rozprávanie o Austálii Doro

ta Vezérová. Do krajiny protinožcov sa mladý človek dostane najľahšie cez študentské víza, a keď tam už je, nie je problém si pobyt predlžovať. Samozrejme, nie je to také jednoduché, ako sa zdá. Dorota, keďže bola aj v Amerike, tvrdí, že tam je to ľahšie. V Austrálii sa ťažšie zháňa robota, človek sa musí presadiť a uchytiť. „Boli časy, keď to bolo doslova „z ruky do úst“. Keď niekto študuje, tak môže robiť maximálne 20 hodín týždenne, čo nie je veľa. Musela som zaplatiť z toho štúdium, nájom i stravu. V krajine je veľmi prísny emigračný úrad a zahraničných študentov často kontrolujú,“ spomína Dorota. Jednoducho, ak máte v Austrálii študentské víza, znamená to, že musíte študovať. Treba si preto zvážiť, či na to človek má, či sa vie o seba postarať. Výhodou je, že štúdium sa nemusí zaplatiť v hotovosti, existuje možnosť platiť ho na splátky. Dôležité je podľa Doroty chcieť a rozhýbať sa. Veľa ľudí, ktorí tam prídu, si myslí, že je to veľmi jednoduché. Že Austrália na nich čaká s otvorenou náručou, a potom sú sklamaní. Nič však nie je zadarmo. PERTH JE NAJIZOLOVANEJŠIE MESTO NA ZEMI Podnebie je v Austrálii úplne super. Veľmi teplé leto a mierna zima. Cez zimné obdobie je 15 stupňov a dážď. Samozrejme, vlhký vzduch. Dorota býva v západnej Austrálii, v Perthe. Je to najizolovanejšie mesto na svete. Najbližšie mesto je vzdialené 1500 kilometrov. Najviac využívaná doprava v krajine je letecká. Prejsť autom cez vnútrozemie môže byť veľmi riskantné. Ak sa niekde vyberiete, musíte dať vedieť kde, na mnohých miestach nie je ani telefónny signál. Ak sa v určenú dobu nedostavíte, tak vás dajú hladať. Z Perthu do Sydney premáva vlak cez celé vnútrozemie s názvom Indian – Pacific, spája Indický oceán s Pacifickým. Cesta trvá tri dni, trasa je dlhá štyritisíc kilometrov a je vraj nádherná. Ponúka výhľad na celé vnútrozemie, máte možnosť vidieť celú faunu krajiny. V porovnaní so Sydney je Perth kľudnejší. Mzdy sú tam tiež menšie, ale zároveň aj náklady na život sú nižšie. Sydney je klasické veľkomesto. Dorota ho charakterizuje ako 24-hodinový chaos. Je to mesto v pohybe. „Ja tam chodím na dovolenku, na chvíľu mi ten chaos vyhovuje, som typ človeka, ktorý si pri tom aj oddýchne. Ale žiť by som v tom asi nevedela. Perth mi úplne sadol, v tomto meste som sa našla,“ smeje sa táto už skoro austrálčanka. Je to podľa nej také pohodové mesto. Nikto sa nedá vyviesť z rovnováhy, kľud a pohoda. Človek to asi zbadá najskôr na šoféroch áut. Jazdia maximálne šesťdesiatkou, usmievajú sa a nikto sa nikde neponáhľa. Nie je nič výnimočné, ak zastaví taxikár na križovatke a ešte sa tam aj otáča. Nikomu to neprekáža, všetci sú v kľude. OSTANEM NAVŽDY SLOVENKA Dorota robila na Slovensku zdravotnú sestru. V Austrálii študovala dva a pol roka angličtinu a potom administratívu. Už počas štúdií robila v centre pre telesne postihnutých ošetrovateľku. Práca sa v Perthe hľadá dosť ťažko, ale kto hľadá, nájde. Očakávať, že niekto príde a o tri dni má robotu, je naivné. Dorote trvalo mesiac aj pol nájsť si nejaké zamestnanie. A to bolo permanentné chodenie, v niektorých prípadoch na tie isté miesta. Nestačí niekde prísť a doniesť si žiadosť a životopis. Človeka odbiju, že sa mu ozvú. Ak sa tam objaví viackrát, tak ho príjmu len preto, že má trpezlivosť a nevzdáva sa. Aj Dorota sa tak po prvýkrat zamestnala v malom obchodíku v centre mesta. Robila nočné smeny cez víkendy, počas týždňa študovala. Asi po štyroch mesiacoch nastúpila do centra pre telesne postihnutých. V Austrálii musí byť každý samostatný, vedieť sa presadiť. Možnosti sú široké, existujú rôzne centrá pre nezamestnaných, vychadzajú noviny s trhom práce. V centre si Dorota našla roboru práve cez inzerát v novinách. „V centre som pracovala dva a pol roka. Nemohla som robiť kvalifikovanú prácu zdravotnej sestry. Aj keď som mala na Slovensku skončenú kvalifikáciu, v Austrálii neplatila. Bola som nútená urobiť si takzvanú registráciu. Pozostávala z angličtiny a rozdielových skúšok zo zdravotníctva. Registráciu sa mi podarilo získať za rok a pol. Najväčší problém bol s úradmi. Nikto vám nič nevysvetlí, všetko si musíte zistiť, vybaviť sám,“ rozoberá Dorota strastiplnú cestu za vzdelaním. Rozhodnutie ostať natrvalo v krajine na druhom konci sveta neprišlo náhle. Dorota zvažovala všetky pre a proti. Keďže ale na Slovensku nemá žiadnu rodinu, rodičia jej už zomreli, tak to bolo možno jednoduchšie. „Uvedomila som si, že tam je lepší život. A našla som si tam už aj priateľov, určité zázemie. Povedala som si, že to aspoň skúsim. Keď sa mi to nepodarí, tak sa vrátim. Keď sa podarí, tak fajn. Ale stále tvrdím, že som Slovák, aj keď mi Austrálčania tvrdia, že keď som v Austrálii, tak musím byť Austrálčan. Ale ja budem vždy Slovenka,“ usmieva sa mladá žena. Po rozhodnutí ostať v krajine klokanov si doslova vydupala po úradoch všetky potrebné veci. Vedela si pozisťovať informácie od iných prisťahovalcov. V Austrálii žije veľmi veľa národností z celého sveta. Šťastie mala aj v tom, že robila zdravotnú sestru a nemocnica jej robila sponzora. Zaručila sa za ňu. Jej samostatnosť a vytrvalosť sa vyplatili a priniesli jej zaslúžené ovocie. V nemocnici nastúpila na ortopédiu. Najhoršie bolo dostať sa na úroveň Austrálčana, dostať sa zo situácie „z ruky do úst“, ako hovorí Dorota. Z ortópedie prestúpila na onkológiu. Jej matka zomrela na rakovinu prsníka, keď mala 16 rokov. Odvtedy vždy chcela robiť na onkológii. V tejto dobe má prestúpiť na pohotovosť. Zistila, že práca na onkológii je pre ňu emocionálne náročná. Prácu zdravotnej sestry robí s láskou, nevedela by už robiť niečo iné. ŽRALOKY SÚČASŤOU ŽIVOTA Austrálčania žijú odlišným spôsobom života ako my. To Dorota dlho nevedala pochopiť. Mladí ľudia sa osamostatňujú už od 15 rokov. Odsťahujú sa od rodičov a bývajú sami. Úplne iný štýl života ako na Slovensku. Keď Dorota rozprávala svojim známym, že u nás žijú s rodičmi často aj mladí ľudia po svadbe a s deťmi, tak sa všetci len čudovali a nechápali. Deti v Austrálii, sú už od malička vychovávane k samostatnosti, počítajú s tým, že budú musieť opustiť rodičovský dom. Vzťahy ostávajú, ale život si žije každý samostatne. Rodičia sa tešia na odchod detí z domácnosti, chcú si oddýchnuť a žiť svoj život. Dorote bol tento životný štýl zo začiatku cudzí a nevedela si naň zvyknúť. Potom pochopila jeho zmysel. „Žiť svojím vlastným životom neznamená menej citov, ale vedie k samostatnosti. Mladí ľudia sa dokážu viac presadiť, v konečnom dôsledku sú slobodnejší a šťastnejší. Nevyhovárajú sa na nič, uvedomujú si, že všetko je na nich samotných,“ snaží sa Dorota objasniť austrálsku povahu. Človek sa musí naučiť žiť aj na vlastných chybách. V Austrálii je bežné, keď vám cestou autom vbehne do trate klokan. Vozovky sú priam lemované týmito uhynutými zvieratami. Cez deň, nakoľko sú veľké horúčavy, tieto zvieratá, spia. Žijú nočným životom, vtedy nastáva ich čas. Dajú sa stretnúť doslova na každom kroku. Typické pre domácu faunu sú pštrosy, ale aj krokodíly. Výnimočné nie sú ani jedovaté hady a priamo v domácnostiach vás môže nemilo prekvapiť červený pavúk, ktorý je jedovatý. Inák to nie je ani priamo v oceáne. Krásne slnečné pláže a vlny ako stvorené pre surfistov zatieňuje výskyt žralokov. Asi nikde inde na svete ich nie je toľko ako práve tu. „Nástrahy sú všade, na každom kroku, človek si musí dávať pozor. Typické sú aj takzvané falošné vlny v oceáne. Uvidíte približujúcu sa peknú vlnu, už je skoro pri vás, skočíte a jej niet. Jednoducho ju prúdy zhltli. A vy si môžete ublížiť, zlomiť si krk. Musíte byť neustále v strehu. Aj keď plávate ďalej, tak je to na vašu zodpovednosť, môže sa stať, že prúdy vám nedovolia vrátiť sa späť. Austrálčania sú zvyknutí s rizikom žiť a počítať s ním. Dodržujú pravidlá a sú si vedomí nástrah a nebezpečenstva,“ vykresľuje negatívne stránky života v tejto krajine Dorota. Aj napriek nebezpečenstvu je to raj pre surfistov. Každoročne sa tu schádzajú z celého sveta, aby si vychutnali tento šport tak, ako nikde inde na svete. SLOVÁCI SÚ KRAJŠÍ Dorota sa momentálne so Slovákmi nestretáva. Tvrdí, že prišla do Austrálie kvôli angličtine. Niežeby sa bránila stretnutiam, ale svoj okruh známych si našla inde a Slovákov úmyselne nevyhľadáva. Ale vie, že sa mnohí stretávajú, udržujú kontakty, pomáhajú si. Dokonca organizujú rôzne kultúrne podujatia v slovenčine. Ak sa v Austrálii človek uchytí, vypracuje sa, tak je tam život jednoduchší. „Ja mám priemernú mzdu. Aspoň čo sa týka Austrálie, pre našinca by to bolo možno iné s porovnaním slovenských platov. Ale žije sa mi ľahko a dobre. Zarobím, zaplatím účty, stravu, na akú mám chuť, odložím niečo a ešte viem aj cestovať a zabávať sa. Život je viac bezstarostnejší, nemusím počítať každú mincu tak, ako je to tu. A to zarabám úplne priemerne.“ Dorota sa nebráni ani téme o financiách. Veď sú prirodzenou súčasťou života, nech ste kdekoľvek na svete. „Veľmi som bola zaskočená, keď som teraz po dlhšom čase prišla na Slovensko. Išla som do obchodu a tam úplne iná atmosféra, prístup predavačiek. V Austrálii je zákazník pánom, všetko je prispôsobené jeho požiadavkám. Tu to neplatí, nevedela som si zvyknúť, že mi napríklad nezabalia nákup, neodvážia zeleninu. Aj toto je súčasťou rozdielneho životného štýlu. Všetci sa ku všetkým správajú tak, ako chcú, aby sa oni správali k nim. Už som si asi priveľmi zvykla na Austráliu, na život tam. Tu sa už cítim viac ako na návšteve,“ porovnáva mladá žena. Muži sú podľa Doroty krajší na Slovensku, ženy sú u nás zasa viac upravenejšie, viac sa o seba starajú. Vo všeobecnosti sú muži aj ženy v Austrálii veľmi hrdí. Zaujímavosťou je, že aj po rozchode tam ostávajú páry dobrými priateľmi. Je to asi tým, že kultúra národa je úplne iná. Ľudia sa radi zabávajú asi na všetkých kútoch zemegule. Ani v Austrálii to nie je ináč. Rôzne „puby“ a kluby sú často otvorené nonstop a plné väčšinou mladých ľudí. Plné bývajú aj pláže, parky. Všade sú rozostavané grily, ktoré môže ktokoľvek používať. A párty sa môže začať. Rozvoniavajú klobásky, mäska, slnko svieti, obloha a oceán sú modré, deti kričia a všetci sa usmievajú. Aj toto je Austrália.
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Oficiálny rebríček top 10 ciest Slovákov do exotiky 2023
  2. Slováci si za 3 dni objednali dovolenku za 4,98 milióna eur.
  3. Cestujte cez májové sviatky a oddychujte dlhšie. Kam sa vybrať?
  4. Profesionálny šéfkuchár radí: Použitý olej nikdy nevylievajte
  5. Vyberáme si najkrajšiu obnovenú pamiatku, hlasuje sa online
  6. Fellner je 6 týždňov bez internetu, ako reaguje BUBO?
  7. Dopestujte si vlastné potraviny. Toto poteší nielen záhradkárov
  8. Kávový Indiana Jones. Slovák loví raritné kávy v pralesoch
  1. Oficiálny rebríček top 10 ciest Slovákov do exotiky 2023
  2. Deti v letných táboroch budú pomáhať strážiť roboty
  3. MetLife prináša novinky v skupinovom poistení pre zamestnancov
  4. Prihlás sa do programu She's Next na podporu žien-podnikateliek
  5. Cestujte cez májové sviatky a oddychujte dlhšie. Kam sa vybrať?
  6. Slováci si za 3 dni objednali dovolenku za 4,98 milióna eur.
  7. Unilabs Slovensko otvára v Boroch najmodernejšie laboratórium
  8. Istota nízkeho úroku. Krásne bývanie s hypotékou za 1,49 %
  1. Profesionálny šéfkuchár radí: Použitý olej nikdy nevylievajte 35 619
  2. Fellner je 6 týždňov bez internetu, ako reaguje BUBO? 22 549
  3. Slováci si za 3 dni objednali dovolenku za 4,98 milióna eur. 14 978
  4. Záhadné ženské cviky, ktoré pomôžu mužom. Dokážu zlepšiť erekciu 11 411
  5. Kávový Indiana Jones. Slovák loví raritné kávy v pralesoch 6 439
  6. Cestujte cez májové sviatky a oddychujte dlhšie. Kam sa vybrať? 5 928
  7. Oficiálny rebríček top 10 ciest Slovákov do exotiky 2023 5 776
  8. Má vaše dieťa nárok na 350 eur na kúpu počítača či tabletu? 4 789

Blogy SME

  1. Zuzana Foltýnová: Umelá inteligencia Chat GPT4 a lucidné sny
  2. Rastislav Puchala: Som ja vôbec vlastenec?
  3. Štefan Vidlár: Nedeľná min úvaha
  4. Peter Kubica: Kniha o vytrvalom seniorovi
  5. Jozef Sitko: Šíritelia lží a chaosu hrozbou štátu
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  7. Blanka Ulaherová: Marcový víkend v Aténach
  8. Silvia Valkovič: Na svitaní
  1. Ján Šeďo: Ľudia, kupujte konzervy a borovičku, raketa pôjde do Bratislavy. 46 734
  2. Ján Valchár: Rusko sa opevňuje, 1.500 nových ruských tankov na ceste 18 667
  3. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Opäť doplatia CHUDOBNÍ na BOHATÝCH? Na stole je novelizácia novelizácie druhého piliera 9 722
  4. Ľudmila Križanovská: Ťažký život bratislavského taxikára. Aj takíto ľudia chodia na ,,mierové" pochody 5 873
  5. Ján Šeďo: Medveď s telemetrickým obojkom trhá človeka ohľaduplne ! 4 665
  6. Radko Mačuha: Ulica bez duše (cyklus Bratislavská krutosť) 4 609
  7. Ján Valchár: Začal som sa báť o výsledok vojny... 4 244
  8. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte 3 789
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  2. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  4. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  5. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  6. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  7. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Starí páni Vrábeľ v sobotu pripravili N. Hrnčiarovciam prvú prehru v sezóne.

Tento víkend patrí prvému jarnému kolu súťaže old boys.


18 h
Anton Sloboda (s loptou) pomohol hre Zlatých Moraviec. Tréner Ivan Galád vysvetlil, prečo nehral od začiatku.

Desať čiernych zápasov. Von zo skepsy treba ihneď.


15 h
Vľavo strelci gólov V. Zálužia - Samuel Čentéš a Michal Andrášik. Vpravo Miroslav Štefek z Chrenovej.

6. LIGA STRED: V sobotu sa odohrali štyri zápasy.


19 h
Futbalisti Galanty na archívnej snímke z októbra 2022.

III. LIGA: Galanta uspela na horúcej pôde, hoci hrala 56 minút v oslabení.


19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Lučenčan netušil, že sa mu v noci pokúšajú vybieliť účet.


18 h

Na diskusiu s bývalým premiérom prišli asi dve stovky ľudí.


1. apr

Na Hornej Nitre v priebehu týždňa šelmy útočili dvakrát.


31. mar

Obyvatelia bytov sledovali zásah hasičov z okien a balkónov.


1. apr

Blogy SME

  1. Zuzana Foltýnová: Umelá inteligencia Chat GPT4 a lucidné sny
  2. Rastislav Puchala: Som ja vôbec vlastenec?
  3. Štefan Vidlár: Nedeľná min úvaha
  4. Peter Kubica: Kniha o vytrvalom seniorovi
  5. Jozef Sitko: Šíritelia lží a chaosu hrozbou štátu
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  7. Blanka Ulaherová: Marcový víkend v Aténach
  8. Silvia Valkovič: Na svitaní
  1. Ján Šeďo: Ľudia, kupujte konzervy a borovičku, raketa pôjde do Bratislavy. 46 734
  2. Ján Valchár: Rusko sa opevňuje, 1.500 nových ruských tankov na ceste 18 667
  3. Asociácia dôchodkových správcovských spoločností: Opäť doplatia CHUDOBNÍ na BOHATÝCH? Na stole je novelizácia novelizácie druhého piliera 9 722
  4. Ľudmila Križanovská: Ťažký život bratislavského taxikára. Aj takíto ľudia chodia na ,,mierové" pochody 5 873
  5. Ján Šeďo: Medveď s telemetrickým obojkom trhá človeka ohľaduplne ! 4 665
  6. Radko Mačuha: Ulica bez duše (cyklus Bratislavská krutosť) 4 609
  7. Ján Valchár: Začal som sa báť o výsledok vojny... 4 244
  8. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte 3 789
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  2. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  4. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  5. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  6. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  7. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu