Vyučovať sa na ňom začalo v školskom roku 1913/1914 v troch budovách v meste. O pár rokov neskôr sa postavila budova gymnázia tak, ako ju Zlatomoravčania poznajú dodnes. Vzniku novostavby do veľkej miery pomohol fakt, že vtedajší riaditeľ František Skovajsa mal dobré kontakty s prezidentom T. G. Masarykom. Dnes jedno z najstarších gymnázií na Slovensku navštevuje 572 študentov.
Z troch budov do monumentálnej stavby
Návrh na otvorenie gymnázia v Zlatých Moravciach bol po prvý raz mestským zastupiteľstvom podaný 6. mája 1906 na ministerstve školstva v Budapešti, ale gymnázium v tomto roku otvorené nebolo. O päť rokov neskôr sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo urýchliť zriadenie gymnázia tým, že venovalo na stavbu budovy pozemok a na výstavbu prispelo finančnou čiastkou tristotisíc korún. Úspech v Budapešti však mala najmä nacionálna motivácia, gymnázium malo zrýchliť proces pomaďarčenia mesta a okolia. K realizácii návrhu prišlo v roku 1913, pričom novozriadené gymnázium bolo maďarské.
Po štátnom prevrate v roku 1918 sa viacerí maďarskí profesori a študenti nedokázali s novou situáciou zmieriť, a tak bolo kvôli ich protištátnym provokáciám gymnázium na dva týždne zatvorené. V marci 1919 však bolo obnovené ako slovenský ústav. Fungovalo pod názvom Československé štátne reálne gymnázium Janka Kráľa. Do Zlatých Moraviec prišli vyučovať viacerí profesori z Čiech a Moravy. Z 334 žiakov bývalého maďarského gymnázia sa dalo do slovenského ústavu zapísať len 99 a gymnáziu hrozilo zatvorenie. Po stabilizácii politických pomerov sa nedôvera k slovenskému ústavu rozplynula a počet žiakov prudko vzrástol. Učebné priestory boli ale nevyhovujúce. Škola bola rozložená na troch miestach: v provizórnych budovách na Šrobárovej ulici (dnes na tomto mieste stojí detský pavilón nemocnice), na Keglevičovej ulici (dnešnej Robotníckej) i v miestnosti Župného domu.
Výstavba novej budovy sa oddialila vojnovými udalosťami. Po príchode prvého slovenského župana Martina Mičuru do Zlatých Moraviec sa stala otázka jej výstavby opäť aktuálnou. Do mesta prišiel v tom čase aj nový správca gymnázia a neskôr jeho riaditeľ František Skovajsa. Táto budova vznikla tiež preto, že riaditeľ Skovajsa mal výborné kontakty s prezidentom Masarykom. So stavbou terajšej monumentálnej budovy sa začalo 1. augusta 1922. Novostavba mala okrem učební aj laboratóriá, kabinety, aulu a telocvičňu. Pravidelné vyučovanie sa v nej začalo v decembri 1924.
V období prvej Československej republiky navštevovalo gymnázium okolo päťsto žiakov, čo je stav takmer zhodný s počtom študentov posledných rokov. Pôvodne bolo štúdium osemročné s povinnou latinčinou. Radikálnejšia zmena vo vyučovaní nastala v roku 1948, keď sa zaviedlo na gymnáziu štvorročné štúdium, čo predstavovalo pôvodné štúdium v štyroch najvyšších triedach, kým prvé štyri triedy prešli na nižšiu strednú školu vytvorenú z bývalej meštianskej školy. Dôsledkom tejto zmeny klesol počet študentov na polovicu. V päťdesiatych rokoch zase naopak počet študentov rástol súbežne s rastom počtu obyvateľov mesta. V budove školy sa tiež umiestnili elokované triedy dvoch stredných škôl z Nitry a Hodonína.
Absolventi sú úspešní
pri prijímačkách na univerzity
Dnes má škola 21 tried, dvanásť v osemročnom a deväť vo štvorročnom programe. Osemročné gymnázium je zamerané na ekológiu a cudzie jazyky. Tie sú dominantné a reflektujú potrebu poznania cudzích jazykov v dnešnom svete. Gymnázium Janka Kráľa ponúka štyri cudzie jazyky: anglický, nemecký, francúzsky a ruský.
Študenti štvorročného gymnázia študujú dva roky spoločné predmety, potom sa výberom voliteľných predmetov môžu špecializovať. Škola tak pripravuje svojich študentov na budúce povolanie. „Našou snahou je, aby študenti už v druhom ročníku pri voľbe voliteľných predmetov mali jasnejšiu predstavu o svojom budúcom profesijnom živote. V treťom ročníku si vyberajú tri predmety, vo štvrtom až štyri voliteľné. Keď chce niekto študovať medicínu, zvolí si predmety, ktoré má neskôr aj na prijímačkách. Teda napríklad biológiu, chémiu a fyziku,” hovorí riaditeľ Marián Bátora. Táto stratégia sa ukázala ako úspešná. Za posledné roky škola neklesla pod 90% v počte absolventov prijatých na univerzity. Pred doma rokmi neprijali na vysokú školu len jedného študenta.
Gymnázium žije bohatým spoločenským a kultúrnym životom. Pre svojich študentov pravidelne organizuje besedy, koncerty, krajské a celoštátne kolá olympiád, najčastejšie geografickej, v ktorej aj študenti gymnázia pravidelne dosahujú výrazné úspechy. Študenti majú tiež možnosť navštevovať 23 záujmových krúžkov, medzi nimi napríklad astronomický či výtvarný, ktorý vedie známy fotograf a výtvarník Ivan Meňhart. Škola vydáva školský časopis, hrajú sa divadelné hry, gymnázium si dokonca v súťaži o najkrajšie dievča volilo svoju miss.
Pravidelne na jar pri príležitosti Dňa Zeme vešajú študenti na školský plot plagáty a transparenty s ekologickou tematikou. Pred verejnosťou tak prezentujú svoj pohľad na problémy životného prostredia.
Dlhoročnú tradíciu mal študentský spevácky zbor Schola Cantorum. Pod vedením profesora Podhorného pracoval v počte 60-80 členov od roku 1939. Školu reprezentoval aj na celoslovenských a medzinárodných prehliadkach speváckych zborov. Zanikol v roku 1983.
Gymnázium má v súčasnosti dve družobné školy – v poľskom meste Szydlow a v českom Jindřichovom Hradci, kde vzájomné družobné styky fungujú už od roku 1956. Pripravujú sa aj družby s ďalšími školami – v rakúskom meste Gesendorf a v bavorskom Wohenstraus.
Rekonštrukcie
Škola za posledné roky preinvestovala do rôznych rekonštrukcií asi päť miliónov korún. „Museli sme spraviť šikmú strechu na jedálni, pretože pôvodná bola v havarijnom stave a zatekala. V takých podmienkach sme nemohli nechať štyristo stravníkov. Rekonštrukcia nás stála 1,5 milióna korún,” povedal riaditeľ.
Ďalších približne dvestotisíc išlo na rekonštrukciu tenisových kurtov, 750-tisíc na rekonštrukciu sociálnych zariadení. Na gymnáziu sú dva tenisové kurty. Okrem nich sa študenti môžu športovo „vyžiť“ na dvoch ihriskách, bežeckej dráhe, v telocvični a posilňovni. Škola plánuje výstavbu ďalšej telocvične, pretože tá pôvodná už kapacitne nepostačuje. V letných mesiacoch ihrisko využíva široká verejnosť, pravidelne sa v areáli školy organizuje napríklad hokejbalová liga.
Impozantnou miestnosťou s mimoriadnou akustikou je aula školy. Nedávno bola vymaľovaná a vybrúsili sa aj schátrané parkety. Ako prví si vynovenú aulu vyskúšali rodičia na plese. V miestnosti sa konajú aj stužkové slávnosti.
Autor: T. HOLÚBEK
