Režisér Karol Spišák sedí v kresle riaditeľa Starého divadla v Nitre už desať rokov. Túto sezónu si bábkoherecká inštitúcia pripomína 55. výročie založenia, ktorému boli venované aj nedávne oslavy.
Aké sú vaše osobné dojmy z oslavy založenia divadla?
Divadlo má 55 rokov a ja si uvedomujem, že som naozaj najstarší v tomto divadle, dokonca starší ako ono samo. (Smiech.) Zo samotných osláv mám veľmi dobrý pocit a myslím, že aj všetci hostia boli skutočne spokojní. Okrem umeleckého súboru je to aj zásluha predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Belicu, ktorý nad oslavami prebral záštitu. Uviedol, že treba posilniť spoločenské postavenie divadla pre deti, čo som pochopil ako apel na rodičov i pedagógov.
Prečo je divadlo v živote dieťaťa dôležité?
Škatuľové médiá neformujú dobre naše deti. Nedá sa nevšimnúť si, že divadlo naozaj istým etickým aj mravným spôsobom učí, čo je dobro a čo je zlo, čo je pekné a čo škaredé. Dieťa by sa malo s umením zžiť, pretože život s umením je hodnotnejší, krajší a bohatší. Umením sa podporuje slobodná fantázia, ktorou sa dajú dosiahnuť veľké úspechy. Väčšina fyzikov, spisovateľov, architektov, lekárov je citovo napojená na umenie. Divadlo dostávané v detstve sa mnohokrát v dospelosti vráti.
Aké je dnešné bábkové divadlo?
Bábkové divadlo sa už nehrá takou formou, ako si pamätáme z detstva. Svetovým trendom je, že bábkové divadlo sa skladá nielen z bábok, ale aj živých hercov, ktorí bábky oživujú. Herec prichádza do kontaktu s bábkami a rekvizitami a kladú sa na neho vyššie nároky. Herec vystupuje z anonymity a dostáva sa na javisko ako vyrovnaný partner bábky.
Prečo v Starom divadle hrávate činoherné predstavenia?
Činoherné predstavenia, ako naposledy Čaj u pána senátora, hrávame preto, že činohra je pre herca prípravou na bábkové divadlo, kde sa bábky oživujú pred očami divákov. Vyžaduje si to technické zručnosti, ktoré sa získavajú práve v činohre.
Počas slávnostného galavečera divadlo uviedlo v réžii Jána Hrma program Aj toto sme my.
Bol to výber z inscenácií, prostredníctvom ktorého sme chceli divákom ukázať rôzne technológie používané v bábkovom divadle. V tomto je bábkové divadlo oveľa bohatšie ako činohra. Má viac výrazových prostriedkov. Konečný dôsledok mozaiky predstavení bol ešte zaujímavejší, ako sme s Jankom Hrmom predpokladali. Uvažujeme, že túto mozaiku predstavení zaradíme do nášho repertoáru.
