li Imricha Okenku, ktorý viedol univerzitu sedem rokov. Ešte predtým ho ale musí schváliť minister školstva a vymenovať prezident republiky. Očakáva sa, že proces schvaľovania bude len formálnou záležitosťou.
Pôvodne kandidovalo na funkciu rektora osem ľudí. Peter Bielik, Magdaléna Lacko-Bartošová, Vladimír Pačuta a Vladimír Kročko sa vzdali ešte pred verejnou prezentáciou kandidátov. Do priamej konfrontácie išli prorektorka pre zahraničné vzťahy Anna Bandlerová, dekan Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja Vladimír Gozora, dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Mikuláš Látečka a vedúci Katedry veterinárskych disciplín Pavel Šťastný.
Kandidáti mali pätnásť minút na to, aby povedali, čo chcú vo funkcii rektora dosiahnuť. Prejavy boli nevýrazné, prednášané monotónne. Miestami zachádzali do nič nehovoriacich fráz, alebo naopak, absurdných detailov. Desiatky ľudí si v aule napríklad vypočuli, že sa majú montovať žalúzie na novej budove Mechanizačnej fakulty, ale aj to, že medzinárodná spolupráca sa vytvorí na báze formálnych univerzitných vzťahov.
Zaujali len Bandlerová a Šťast-
ný. Súčasná prorektorka tým, že hneď na začiatku poprela, žeby akokoľvek spolupracovala s bývalou štátnou bezpečnosťou. Pavel Šťastný bol zase najkritickejší. „Naša univerzita ochorela stratou akademickej atmosféry, zavládla apatia,“ povedal. Na jeho prejav reagoval súčasný rektor Imrich Okenka. Šťastný po jeho reakcii vyhlásil, že jeho reč nemala smerovať ku kritike súčasného vedenia, ale len hodnotil „celkovú situáciu“.
Mikuláš Látečka v prejave povedal, že štruktúra študijných programov musí reagovať na trh práce. „Chcem rozširovať cudzojazyčné vzdelávanie predmetov, ale aj vydávanie skrípt na CD nosičoch,“ povedal. „Prestíž nezávisí od počtu študentov, ale aj od vedeckej a výskumnej činnosti. Mali by sme ju postaviť najmä na jedinečnosti našej univerzity ako poľnohospodárskej školy,“ vyhlásila Anna Bandlerová. Zdôraznila, že študent je klientom školy a nemôže byť vyučujúcim na obtiaž. Vladimír Gozora presadzoval decentralizáciu moci a účasť zamestnancov na riadení. Pavel Šťastný vyzýval, aby sa upravil počet prorektorov. „Pri úprave kompetencií môže byť ich počet nižší.“
Diskusia s kandidátmi začala neformálne – kandidáti odpovedali, akú knihu najradšej čítajú, či prečo na SPU neprednášajú nositelia Nobelovej ceny. Látečka rozosmial prítomných, keď povedal, že „k Nobelovej cene sa snažím prepracovať“. Šťastný tiež odľahčoval situáciu vyhlásením, že „keby nositelia Nobelových cien vedeli, kde je Slovensko, tak by u nás pôsobili“.
V prvom kole volieb nezískal nikto potrebných 24 hlasov členov Akademického senátu. Do ďalšej voľby išli dvaja najúspešnejší - Látečka (18 hlasov) a Bandlerová (17), vypadli Gozora (5) a Šťastný (2). Druhé kolo vyhral po piatich hodinách od začiatku prezentácie kandidátov Látečka, keď získal 27 hlasov, zatiaľ čo Bandlerovú podporilo 18 členov senátu. Funkcie by sa mal Látečka ujať v júli.
ŽIVOTOPIS
Mikuláš Látečka sa narodil 13. novembra 1943 v Nitre. Študoval na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Po vojenčine nastúpil ako asistent na VŠP v Nitre. Vedeckú hodnosť kandidáta vied získal v roku 1977 a v roku 1992 bol menovaný za docenta pre vedný odbor poľnohospodárske meliorácie. Pred šiestimi rokmi bol menovaný za profesora pre vedný odbor krajinné inžinierstvo. Je dekanom Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva.
- th -
