Aj vďaka ním sa dedina s viac ako štyrmi tisíckami obyvateľov môže pýšiť na slovenské pomery nízkou nezamestnanosťou – pohybuje sa okolo šiestich percent. V lete si obyvatelia Veľkého Zálužia pripomenú 745. výročie založenia obce. Súčasne prebehne posviacka zrekonštruovaného kostola a Petropavlovský jarmok, ktorý má štrnásťročnú históriu.
Štyri tisícky obyvateľov
V Podunajskej nížine vznikli v minulosti mnohé osady, z ktorých sa vyvinuli samostatné obce, dnešné poľnohospodárske dediny s pokrokovým spôsobom hospodárenia. Jednou takouto obcou len dvanásť kilometrov od starobylej Nitry je aj Veľké Zálužie.
Obec sa rozkladá v južnej časti sprašovej Nitrianskej pahorkatiny a na hornom toku Dolného kanála, ktorý sa neďaleko Nových Zámkov vlieva do rieky Nitry. Odlesnený pahorkatinný povrch chotára tvoria mladotreťohorné usadeniny pokryté sprašou a černozemné pôdy. Nitrianska sprašová pahorkatina sa vyznačuje tou zvláštnosťou, že práve v jej centrálnej časti medzi Bábom, Veľkým Zálužím a Lehotou sa nachádza najmenšia hrúbka spraší, priemerne jeden meter. Chotár má výmeru 3210 hektárov.
Z hľadiska flóry a fauny nie je okolie obce obzvlášť vyhľadávanou lokalitou, čo podmieňuje pomerná fádnosť pôdneho reliéfu, ale aj intenzívne zasahovanie človeka do voľnej prírody. Územie od severu na juh pretína už spomínaný kanál s drobnými prítokmi. Výškové rozdiely nie sú veľmi veľké, nadmorská výška stredu obce je asi 155 metrov. Spomínaným zasahovaním človeka za účelom neustáleho rozširovania pôdneho fondu boli postupne redukované lesné porasty a močaristé lúky popri potokoch. V konečnom dôsledku sa to prejavilo v ochudobňovaní bohatstva fauny.
Obec patrí do obilninársko-repárskej časti. Najčastejšie pestovanými plodinami okrem obilnín a cukrovej repy sú kukurica, repka olejná, zelenina, najmä paprika. Na sprašových pôdach sa dobre darí viniču, strapec hrozna je aj v znaku obce. V okolí sa najviac vyskytujú dubové lesy. V chotári sú zostatky dúbrav s agátom a hrabom. Pri psychiatrickej liečebni je prírodný park, kde rastie aj vzácny platan.
Administratívne je Veľké Zálužie začlenené do okresu Nitra. Počtom obyvateľov sa zaraďuje medzi nadpriemerné obce – v dedine žije 4065 obyvateľov. K Veľkému Zálužiu patrí aj osadá
Titváň, ktorá leží juhovýchodne. V roku 1970 v nej bývalo asi 35 ľudí, dnes ich je podstatne menej.
Bohatý folklór
Obnovou prešla aj miestna základná škola, ktorú navštevuje 460 detí. Odkúpila sa bývalá krčma, ktorá sa kompletne rekonštruovala. Dnes sa v budove vyučuje 80 prvákov a druhákov. Obec z vlastných prostriedkov investovala do novej budovy šesť miliónov korún. V spodnej časti ešte plánujú pripraviť dielne pre žiakov. Vo vynovenom Centre voľného času prebieha dnes až 24 záujmových krúžkov. Telocvičňa, pieskovisko, detské preliezky a spájajúci tunel s jedálňou boli postavené v materskej škole. V dedine tiež plánujú vystavať pre školu športové ihrisko, rekonštruovať budovu základnej školy, označiť ulice a vybudovať chodníky.
Veľké Zálužie sa môže pochváliť aj bohatou kultúrnou činnosťou. Aktívnych je niekoľko súborov: Drienka (deti a dospelí), Ujlačanka (dôchodcovia), Zálužanka (dychová hudba). V obci pôsobia aj rôzne spolky, medzi najaktívnejšiu súčasť spoločenského života patrí Jednota dôchodcov, ktorá má tristo členov a v tomto roku oslávi desať rokov existencie. Okrem nej v obci pôsobia skauti, hasiči, záhradkári aj členovia Červeného kríža. V oblasti známej vinohradníctvom nemôže chýbať decembrová posviacka mladých vín či ich marcová ochutnávka.
Podnikatelia obec vyhľadávajú
Od roku 2003 prešlo Veľké Zálužie intenzívnym priemyselným vývojom. Obec skolaudovala dve nové bytovky, ktoré majú spolu sedemdesiat bytov. Celkové náklady dosiahli 98 miliónov korún. Nové možnosti bývania sa odzrkadlili aj na počte obyvateľov. Na rozdiel od mnohých menších dedín Veľké Zálužie nevymiera, práve naopak. Počtom obyvateľov, ktorý presahuje štyri tisícky, je dedina najväčšia v okrese.
Obec patrí medzi vyhľadávane lokality pre podnikateľov. „V minulom roku sem prišla francúzska firma Humery, ktorá bude vyrábať doplnky pre automobilku Peugeot v Trnave. Odkúpili pozemok a predpokladá sa, že zamestnajú asi 35 ľudí, prednosť dostanú naši obyvatelia. Rokujeme tiež s firmou EnviGeos, ktorá bude v regióne najnovšími ekologickými technológiami triediť odpad, zamestná približne tri desiatky ľudí. Pôsobí u nás aj rakúska firma Nirotech, spracováva nerez. Z domácich firiem je najväčšia HSH, ktorá sa zaoberá spracovaním hydiny,“ informoval starosta Karol Bútora. V dedine okrem toho pôsobí mnoho živnostníkov. Asi 120 ľudí zamestnáva aj psychiatrická liečebňa. TOMÁŠ HOLÚBEK
Bytovka za 43 miliónov
Vo Veľkom Záluží odovzdali v januári novú bytovku nájomníkom. Tí sa do nej nasťahovali minulý mesiac. Náklady na jej výstavbu vrátane technickej vybavenosti dosiahli 43 miliónov. Svoj nový domov na Cintorínskej ulici našlo asi sto ľudí. V objekte sú štyri trojizbové a 31 dvojizbových bytov. Bytovka má aj jeden bezbariérový dvojizbový byt.
Stavať sa začalo koncom roku 2004, kolaudácia prebehla v decembri minulého roka. „Je určená najmä mladým ľuďom z dediny. Snažili sme sa vystavať také byty, ktoré by boli aj v dnešnej ekonomickej situácii pre mladé rodiny finančne únosné,“ povedal starosta Karol Bútora. Rozmery bytov sa pohybujú od 60 do 80 m.
Obec dostala 140 žiadostí o byty, na základe presne stanovených kritérií ich zredukovala na 60 a z nich vybrala 35 rodín, ktoré sa od februára stali novými nájomcami.
Financie na bytovku poskytol Štátny fond rozvoja bývania, obec prispela asi piatimi percentami, peniaze dala najmä na poistenie novostavby. „Fond poskytol na nájomné byty výhodný dlhodobý úver vo výške 31 miliónov a ministerstvo výstavby poskytlo nenávratnú dotáciu,“ povedal riaditeľ fondu Zoltán Kása.
Výstavbou už druhej bytovky vznikol v dedine malý bytový komplex. Prvá bytovka na ulici Podvinohrady bola skolaudovaná pred rokom a stojí len niekoľko metrov od novostavby na Cintorínskej ulici. – th –
Poéziu objavila v politike
Mária Ďuračková z Veľkého Zálužia má 71 rokov a za sebou dve vlastné knihy básní. Písať začala na Silvestra, na prelome rokov 1993-94. Ako sama priznáva, predtým nikdy nič nenapísala a ani jej nenapadlo, že by niečo mohla.
Vo svojich veršíkoch reaguje na spoločenskú situáciu v obci, krajine, ale aj vo svete. V knihách sa dočítame, aký názor mala napríklad na odchod slovenských vojakov do Iraku. Niektoré básne sú sarkastické. „Keď sa mi niečo nepáči, a nemôžem to povedať inde, tak to aspoň do knihy dám,“ hovorí so smiechom. Jej básne „nie sú celkom vyrýmované“, zato má radosť, že „voľačo dokážem dať na papier“. Témy, ktoré najčastejšie rezonujú v jej tvorbe, sú spoločenský život, príroda, rodina, vzťahy, priateľstvo, ale aj láska. Jednu z básní venovala mame. V rodine Márie Ďuračkovej nepísal nikto, ona sama doteraz písala len poéziu.
Mária Ďuračková bola do roku 1974 domácou, starala sa o sedem detí. „Neboli jasle ani škôlka, tak som bola prinútená byť doma. Potom som nastúpila do práce, ale zase prišla choroba ovdoveného brata, otca, neskôr svokra. O všetkých bolo potrebné postarať sa,“ spomína si. Jej manžel začal pracovať na poľnohospodárskom družstve, pani Mária tam robila vrátničku. Popri tom nepísala, ale vyšívala.
Jej literárnym vzorom je Zuzka Zguriška, obdivuje básnika Vojtecha Mihálika. Rada si však prečíta aj súčasné ženské slovenské populárne autorky – Táňu Keleovú-Vasilkovú či Emmu Tekelyovú.
Ukážka z básne Mama
Na svete si len ty
jedna jediná
mať moja rodná
milovaná zbožňovaná.
Rozmýšľam, čo ti mamka
dať v tento deň
slniečko už vyskočilo
a tebe na tvári mamka
ten najkrajší úsmev vyčarilo.
