
Ako prvý ich služby musel využívať zverenec trénera Galáda Peter Grajciar. „V prípravnom zápase so Sencom prebiehala asi 20. minúta a ja som po jednom zo súbojov dopadol na rovnú nohu, pričom ma pichlo v členku. Vyšetrenia ukázali, že som si poškodil chrupavku, vonkajší väz a navyše sa mi v členku zapálili vlásočnice, takže som musel ísť na operáciu,“ popísal „Grco“ nešťastný okamih, ktorý sa mu prihodil 25. januára. „Predpokladám, že ešte nejakých desať dní a noha by mohla byť v poriadku. Veľmi ma to mrzí, pretože prípravu som začal dobre, mal som veľkú chuť pobiť sa o miesto v zostave a navyše som sa cítil vo veľkej pohode. Nuž, táto nepríjemnosť mi pokazila časť sezóny, ale ja verím, že v polovici jari by som už mohol nastúpiť na prvý zápas.“
Ďalším v poradí, ktorý sa musí podopierať o zdravotné pomôcky, je manažér klubu Peter Dedík. Toho ešte aj v týchto dňoch zdobí na nohe sadra. „Stalo sa mi to pri bedmintone, ktorý som si šiel zahrať po futbalovom plese a prípravnom zápase Nitry na Sparte. Pri jednom z prudších pohybov sa mi roztrhla achilovka, lekár mi však povedal, že to bola dlhodobejšia záležitosť, takéto niečo bolo teda iba otázkou času,“ vrátil sa k čiernej chvíľke nitriansky manažér. „Sadru som dostal na deväť týždňov, takže ešte nejaké dva-tri bude stále ozdobou mojej nohy, a potom prejdem na rehabilitáciu.“ Funkcia manažéra obnáša neustály pohyb a presúvanie sa, takže obmedzená mobilita je pomerne veľkým problémom. „Je to tak, aj preto je moje zranenie dosť nepríjemné. Zatiaľ chodím do práce naplno, len pri premiestňovaní sa musím občas niekoho požiadať o pomoc či strpenie. Na bedminton som nezanevrel, ale dostanem sa k nemu možno až za nejakého pol roka,“ s humorom dodal bývalý aktívny tenista.
Tretím do partie „barliarov“ je masér Marián Drinka. „Niekedy pred dvomi rokmi som vystupoval z auta a prasklo mi v kolene. Bolesti z odlomeného menisku sa mi však ozvali až teraz, zrejme po tom, ako som po sviatkoch nabral na seba nejaké tie kilogramy. Náš klubový lekár Poprac mi povedal, že to musí ísť von, a tak som šiel pod skalpel. Nielen jemu, ale aj všetkým sestričkám sa za odvedenú prácu musím poďakovať, pretože ju spravili naozaj výborne. V pondelok ma operovali a v stredu som už bol na štadióne v plnej práci. Kým ja sa môžem pohybovať pomerne v pohode a celkom dobre ohnem aj koleno, nášho trénera operovali v Bratislave a kríval štyri mesiace,“ pochválil Maroš prácu svojich operatérov.