Sobota, 29. január, 2022 | Meniny má Gašpar

Ministerstvo spaľovňu neodporúča — Duslo rekonštruuje vlastnú

• Jozefa Maka, člena predstaviteľa NISAK-u z Dusla, sme sa opýtali, aké bolo postavenie Dusla v spoločnosti NISAK a ako bude Duslo postupovať ďalej?

– Je zbytočné sa vracať k už uzavretej téme, ale Duslo v rámci prípravy projektu podmienečne ponúklo na žiadosť Nitrianskeho samosprávneho kraja v rámci svojho areálu voľný priestor na umiestnenie novej spaľovne. Taktiež ponúklo pomoc pri príprave podkladov k riešeniu technickej časti projektu, vrátane podkladov k napojeniu na infraštruktúru médii v Dusle. Duslo avizovalo, že čo sa týka riešenia regionálnej spaľovne, potrebuje záväzne kladné stanovisko o priechodnosti projektu do konca roku 2005. Duslo v priebehu roku 2005 pripravilo viacero alternatív na riešenie zneškodňovania vlastných odpadov. Jedným z riešení bola aj rekonštrukcia vlastnej spaľovne. Negatívne stanoviská dotknutých miest a obcí k realizácii nadregionálnej spaľovne nás viedli k tomu, že ku koncu roku 2005 sme mali pripravené podklady na oslovenie renomovaných zahraničných firiem, aby spracovali svoje ponuky na rekonštrukciu. Keďže ani do konca roku 2005 ministerstvo životného prostredia nevydalo záverečné stanovisko k procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie, v januári sme rozposlali všetkým potencionálnym realizátorom tender na rekonštrukciu našej spaľovne. Týmto sa u nás spustil nezvratný proces prípravy rekonštrukcie a v súčasnosti je v štádiu, keď oslovené firmy posielajú a dopĺňajú svoje ponuky, ktoré sú hodnotené v rámci výberového konania. Do konca roku 2006 musíme mať ukončenú rekonštrukciu, lebo prevádzkovanie súčasnej spaľovne je možné len do konca roka. Dovtedy musí rekonštruovaná spaľovňa nabehnúť minimálne do skúšobnej prevádzky, aby sme neohrozili výrobné procesy v podniku. Musíme však zdôrazniť, že Duslo v súčasnosti neuvažuje s projektom nadregionálnej spaľovne v areáli našej spoločnosti. Zrealizuje rekonštrukciu vlastnej spaľovne a tá bude jediná v areáli Dusla. Žiaľ, je potrebné konštatovať, že po roku 2006 nebude na Slovensku pravdepodobne žiadna spaľovňa schopná zneškodňovať odpady priemyslu, pričom na skládkach nie je možné skladkovať celý rad odpadov. Tento problém nastane vo všetkých firmách, ktoré využívajú ešte jestvujúce spaľovne a majú výnimku do konca roka 2006. Potom sa všetky odstavia. Neviem na Slovensku o takej aktivite, ktorá smeruje k tomu, že sa niečo do konca roka urobí. Takže vznikne situácia, že na Slovensku nebude dostatočná kapacita na termické zneškodňovanie odpadov. • Aký je rozdiel medzi spaľovňou navrhovanou NISAK-om a tou vašou? – Rozdielov je viacero. V prvom rade spaľovňa NISAK-u mala byť vybudovaná ako nová jednotka na „zelenej lúke“. Duslo pripravuje rekonštrukciu jednotky na pôvodnom mieste. Podstatný je rozdiel kapacitný. Rekonštrukciu robíme pre naše potreby. Rekonštruovaná spaľovňa bude mať kapacitu 8 500 až 10 000 ton ročne, v závislosti na výhrevnosti odpadu. Zabezpečí ekologické zneškodňovanie odpadov. Neuvažujeme s regionálnym riešením, respektíve riešením odpadového hospodárstva Slovenskej republiky. Uvažujeme o spaľovaní našich odpadov s ob- medzenou voľnou kapacitou pre rozvojové zámery spoločnosti. Spaľovňa navrhovaná NISAK–om mala mať kapacitu 30–tisíc ton, cenové náklady na rekonštrukciu sú tiež podstatne odlišné. Každá spaľovňa musí svojou technológiou spĺňať parametre požadované EÚ i našou legislatívou. Budú použité všetky najlepšie dostupné technologické postupy, ktoré umožňujú prevádzku takéhoto zariadenia. Schvaľovací proces musí vyhovovať prísnym bezpečnostným a ekologickým predpisom. Čo sa týka likvidácie odpadu zo spaľovania, súčasťou Dusla je aj odštepný závod Istrochem Bratislava, ktorý prevádzkuje skládku v Budmericiach, ktorá slúži na skladkovanie takéhoto odpadu. Najvačšie výhrady verejnosti voči projektu NISAK-u smerovali k enormnej zaťaži a riziku z dôvodu odvozu nebezpečného materiálu (asi 22–tisíc ton) do Dusla. Tento zvoz v našom prípade odpadá, keďže s odpadom na spaľovanie sa manipuluje len v areáli spoločnosti, a teda nedochádza k ohrozovaniu verejného sektora pri preprave po verejných komunikáciách. • Keďže zámer NISAK-u počítal predovšetkým so spaľovaním nebezpečného odpadu z verejného sektora, nastáva problém, čo s týmto odpadom. Je možná dohoda medzi Duslom a verejným sektorom o spaľovaní? Dohodu nevylučujeme, ale bude možná iba v prípade existencie voľnej kapacity, napríklad v období výrobných odstávok. Prednostne budú riešené odpady, ktoré produkujeme my. Následne sme pripravení k ústretovému prístupu a preferencii riešenia vyseparovaných spáliteľných nebezpečných odpadov z verejného sektora, najmä v rámci okresu Šaľa. Treba pripomenúť, že táto spaľovňa nie je riešená na spaľovanie komunálnych odpadov, ale na priemyselný odpad. Zamietavé stanovisko ministerstva a protest občanov dotknutých miest a obcí predpokladajú, že spaľovňa navrhovaná NISAK-om nakoniec nebude. Keďže Duslo rekonštuuje svoju, tento región sa aj tak spaľovni úplne nevyhne. Aký je v tom rozdiel? Spaľovňa priemyselných odpadov v Dusle je v prevádzke od roku 1984. Bola vybudovaná ako vyvolaná investícia na ekologické zneškodňovanie odpadov z výrobní gumárenských chemikálií. To znamená, že je v prevádzke viac ako 20 rokov a súčasná rekonštrukcia má za cieľ zlepšiť spaľovací a čistiace procesy spalín tak, ako sú požadované legislatívou Slovenskej republiky a EÚ. S použitím najlepších dostupných techník. Čiže rekonštrukcia spaľovne znamená ekologický prínos nielen pre Duslo, ale rovnako pre obyvateľstvo okolitých obcí. Zámeru NISAK-u bol vyčítaný transport odpadu, zaťaženie komunikácií. My manipulujeme s odpadom v rámci areálu spoločnosti aj potrubnými trasami. Ďalšia zásadná vec je už v spomínanej kapacite. Spaľovňa NISAK-u počítala s 30-tisíc tonami, naša s maximálne 10-tisíc tonami. Rozdiel je aj v skladkovaní zbytkov po horení. Už som spomenul, že sa bude riešiť skladkovaním na skládke v Budmericiach alebo inej vyhovujúcej skládke na nebezpečný odpad, ktorých je v regióne viacero. Treba si uvedomiť, že z technologických procesov výroby vzniká celý rad odpadov, ktoré nie je možné recyklovať, druhotne využiť či skládkovať na skládkach, a termický spôsob zneškodnenia je jediným ekologicky vhodným spôsobom, ktorý odstráni nebezpečné vlastnosti odpadu a naviac vyprodukuje teplo. Teplo, ktoré vznikne zo spaľovania odpadov, sa v celom množstve využije pre potreby technologických procesov. Využitím tepla zo spaľovne sa zníži potreba výroby tepla v podnikovej teplárni, čo priamo súvisí so znižovaním produkcie emisií z podnikovej teplárne. Na podnikovej teplárni v súčasnosti prebieha rozsiahla rekonštrukcia s nákladmi na úrovni 326 miliónov korún, v rámci ktorej sú nahrádzané uholné kotly za plynové. Touto zmenou palivovej základne z uhlia na plyn dôjde k zásadnému, až 80-percentnému poklesu všetkých emisií zo spoločnosti, čo má priamy pozitívny environmentálny dopad v regióne. Cieľom spoločnosti je postupne zavádzať také technologické postupy, ktoré majú minimálny dopad na životné prostredie. Duslo sa k otázkam zlepšovania životného prostredia v regióne stavia nielen vysoko zodpovedne, ale i aktívne a iniciatívne a v tomto ohľade patrí určite k popredným výrobcom v rámci celého priemyselného sektora.

Najčítanejšie na My Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  3. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  4. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  5. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  7. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  8. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  10. Mecom ide na zelenú
  1. Na Oddelení klinickej biochémie vykonali cez 900-tisíc vyšetrení
  2. Ak sa chcete zotaviť po Covide, zamerajte sa na podporu zdravia
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  4. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  6. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  7. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  8. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  9. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  10. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 12 652
  2. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 4 011
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny 3 796
  4. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 630
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 432
  6. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 3 291
  7. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 196
  8. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 3 076
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 126
  10. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 1 855

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Niektorí ľudia sú hetero, iní homo. Zvyknite si.
  2. Elena Antalová: Keď vyšla Cigaretka na dva ťahy a narodil sa Robo Džunko
  3. Jozef Sitko: Moje novinárske príbehy a príhody (3.)
  4. Štefan Vidlár: Čo sa nám dnes prihodilo
  5. Katarína Harvanová: ...a vaša ulica sa ako volá ?
  6. Ján Kinik: O čo Vám ide v tej RTVS?
  7. Štefan Bukovan: Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (2022-02) –11.1. – 20.1.2022
  8. Iveta Bakitová: Peru - pupok sveta Cusco a Machu Picchu
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 14 462
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 7 041
  3. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 6 017
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 843
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 669
  6. Matúš Lazúr: Kam nám uletia ceny nehnuteľností 4 378
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 249
  8. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 3 988
  1. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  2. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  5. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Tieto momky od soboty na Špitálskej nenájdete. Podľa Tatiany Kubinec ich presťahujú na Rázusovu ulicu, na heliport.

V karanténe je už 11 500 detí a žiakov. V areáli nemocnice postavili triážny stan, momky presťahujú na heliport. Od februára bude otvorená len jedna brána.


16 h
Jeden z tímov 5. ligy Juh bude mať iba 24-ročného trénera.

Nakukli sme do futbalových oddielov v piatich obciach na Žitnom ostrove.


17 h
Ilustračná snímka.

Vo Veči bez registrácie, v Šali s registráciou.


dc 19 h

Sme škola s vynikajúcimi výsledkami žiakov!


20 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Orava patrí medzi regióny s najväčším rastom cien nehnuteľností na Slovensku.


27. jan

V porote bude aj otec Jána Kuciaka a brat Martiny Kušnírovej.


21 h

Rehabilitácia je pre Jozefa Fabiana jediným prostriedkom, ako sa udržať vo forme.


27. jan

V karanténe je už 11 500 detí a žiakov. V areáli nemocnice postavili triážny stan, momky presťahujú na heliport. Od februára bude otvorená len jedna brána.


16 h

Blogy SME

  1. Anton Kovalčík: Niektorí ľudia sú hetero, iní homo. Zvyknite si.
  2. Elena Antalová: Keď vyšla Cigaretka na dva ťahy a narodil sa Robo Džunko
  3. Jozef Sitko: Moje novinárske príbehy a príhody (3.)
  4. Štefan Vidlár: Čo sa nám dnes prihodilo
  5. Katarína Harvanová: ...a vaša ulica sa ako volá ?
  6. Ján Kinik: O čo Vám ide v tej RTVS?
  7. Štefan Bukovan: Obranný priemysel a ozbrojené sily vo svete (2022-02) –11.1. – 20.1.2022
  8. Iveta Bakitová: Peru - pupok sveta Cusco a Machu Picchu
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 14 462
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 7 041
  3. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 6 017
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 843
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 669
  6. Matúš Lazúr: Kam nám uletia ceny nehnuteľností 4 378
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 249
  8. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 3 988
  1. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  2. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  5. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  6. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  7. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu