Ministerstvo životného prostredia vydalo záverečné stanovisko k zámeru výstavby „Nadregionálneho centra zhodnocovania a zneškodňovania nebezpečných odpadov – nadregión západné Slovensko“.
Stanovisko neodporúča realizáciu navrhovanej činnosti. Pripomeňme si, o čo v celom projekte vlastne išlo.
Nitriansky samosprávny kraj prišiel s iniciativou na zriadenie spaľovne nebezpečných odpadov v regióne pri Šali. S týmto zámerom zriadil spoločnosť NISAK, ktorej jediným cieľom je realizácia tejto spaľovne. Zriaďovateľ v projekte uvažoval so spaľovaním nebezpečného odpadu z verejného sektora a z toho dôvodu mal byť projekt v prípade úspešnosti prefinancovaný z kohézneho fondu EÚ. Už od začiatku boli projektu vyčítané nedostatky. S realizáciou nesúhlasili predstavitelia okolitých dotknutých miest a obcí, občania doručili na Mestský úrad v Šali petíciu, ktorú podpísalo 6100 obyvateľov regiónu. K protestom bola mestom Šaľa prizvaná aj spoločnosť Priateľov Zeme. Nesúhlasné stanovisko ministerstva pokladajú odporcovia projektu za svoje ví-
ťazstvo. Znamená to, že spaľovňa pravdepodobne nebude.
Ladislav Hegyi z Priateľov Zeme považuje neodporúčanie ministerstva životného prostredia za víťazstvo občanov dotknutých miest a obcí. Podľa jeho slov mnohé spaľovne, ktoré majú povolenie len do roku 2006, už spĺňajú normy EÚ a bez akýchkoľvek problémov budú prevádzkované ďalej. „V žiadnom prípade nehrozí kolapsová situácia, je to holý nezmysel. Pokiaľ viem, tak päť až šesť spaľovní spĺňa parametre EÚ a bude fungovať ešte veľmi dlho. Celá navrhovaná spaľovňa pri Šali bola veľmi predimenzovaná, počítala až s 30-tisíc tonami odpadu. Najväčšia spaľovňa v Ostrave má kapacitu iba 10-tisíc ton. Na Slovensku nie je možné naplniť takúto kapacitu nebezpečným odpadom. Najnovšia štúdia z Nemecka ukazuje, že mnohé oleje, ktoré mali byť spaľované, sú už recyklovateľné.
Celý projekt bol hlavne ekonomická špekulácia. Keďže priemyselné parky nemôžu získať peniaze z EÚ na spaľovanie nebezpečných odpadov, tak prehovorili Nitriansky samosprávny kraj. Ale peniazmi z kohézneho fondu EÚ možno financovať len verejný sektor. Projekt bol „našitý“ pod NSK, ale v skutočnosti mala spaľovňa spaľovať takmer na 99-percent odpady súkromných firiem. Znamenalo by to, že daňoví poplatníci by dotovali zisky súkromných firiem. Aby si zvýšili zisky, navrhli zlú technológiu spaľovne, predimenzovanú, a teraz ešte aj nariekajú. To je pohoršujúca demagógia a lož,“ uviedol Ladislav Hegyi.
Na scenár kolapsovej situácie v odpadoch, ktorý predpokladajú priemyselné parky, sme sa spýtali aj Petra Galloviča, riaditeľa odboru odpadového hospodárstva MŽP SR. Zujímalo nás, ako to bude riešiť samotné ministerstvo: „Prečo by to malo riešiť ministerstvo? To by mal riešiť pôvodca odpadov. Situácia nenastala dnes, podľa zákona je jasné už niekoľko rokov, ako to bude fungovať. A je tu európske spoločenstvo, ja nikomu nebránim, aby vyvážal do krajín, kde funguje také zariadenie. NISAK nevypracoval projekt, ktorý mal všetky náležitosti, ktoré mal mať. Každý krajský úrad si bude schvaľovať program odpadového hospodárstva samostatne. Nie je pravda, že od roku 2007 budú všetky spaľovne zatvorené. Nie všetok odpad treba spaľovať, niečo sa môže aj zhodnotiť. Máme dostatok zariadení na zhodnocovanie aj nebezpečných odpadov."
Plánovanej reforme zdravotníctva odborná verejnosť vytýka komplikovanosť a nesystémovosť. Podľa niektorých ju treba rýchlo zmeniť, aby sme sa vyhli problémom.
