. Položením vencov k Jókaiho soche i k soche generála Klapku si pripomenuli 158. výročie revolúcie z rokov 1848-49. Účastníci zhromaždenia ocenili jednotu maďarského národa v revolučných časoch. „Je dôležité hovoriť nielen o minulosti, ale aj o dnešku. Cesta rovnoprávnosti Maďarov žijúcich na Slovensku je cesta sebaurčenia, kultúrnej a regionálnej autonómie,“ prihovoril sa listom zakladateľ maďarskej umeleckej ceny Lajos Gubcsi, ktorý sa pre ochorenie nemohol stretnutia zúčastniť osobne.
Počas celodenných osláv si výročie revolúcie pripomenuli i deti z materských škôlok s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré položili vence k soche generála Klapku. V Múzeu maďarskej kultúry a Podunajska sprístupnili expozíciu pamätných miest spisovateľa Móra Jókaiho pod názvom Pamäte Jókaiho v Karpatskej kotline a v Európe. Stretnutie v Komárne vyvrcholilo slávnostnou akadémiou, na ktorej vystúpili žiaci základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským i folklórne súbory Generációk a Hajós z Komárna.
Maďarskú revolúciu, v ktorej príslušníci viacerých národov Európy povstali v habsburskej monarchii proti Metternichovmu absolutizmu, za zrušenie poddanstva, ústavnú politickú slobodu a sebaurčenie, si počas nasledujúcich dní pripomenuli obyvatelia viacerých obcí a miest na juhu Slovenska.
Buržoázna revolúcia v Uhorsku sa začala 15. marca 1848 v Budapešti zhromaždením robotníkov a študentov za demokratické reformy a nezávislosť krajiny od viedenského dvora, na ktorom prijali vyhlásenie (12 peštianskych bodov), pričom nasledovala čiastočná demokratizácia občianskeho života.
V tento deň roku 1988 sa v Budapešti konala najväčšia neofi-
ciálna demonštrácia od roku 1956, v ktorej si desaťtisíce Maďarov pripomenuli marcové povstanie v roku 1848. Roku 1990 v rumunskom Sedmohradsku vypukli v súvislosti s oslavami výročia maďarskej revolúcie roku 1848 zrážky medzi príslušníkmi rumunskej a maďarskej národnosti, pričom počas siedmich dní zahynuli tri osoby a vyše 300 bolo zranených.
