Len dvanást dní bol Jaroslav T. z Topolcian doma z výkonu trestu, ked spáchal další zlocin - vraždu. Obetou sa stala práve žena, kvôli ktorej „sedel“. Zaškrtil ju. V stredu mu nitriansky krajský súd vymeral za vraždu trinástrocný trest odnatia slobody v tretej nápravno-výchovnej skupine.
Vinu priznal
Senát postupoval podla starého trestného zákona, platného vlani, ked sa skutok stal - pre obžalovaného je totiž priaznivejší. Rozsudok zatial nie je právoplatný, obžalovaný aj prokuratúra sa vyjadria až po jeho dorucení.
Štyridsatdvarocný muž pocas pojednávania voci nicomu nenamietal, na svedkov nemal žiadne otázky, vinu priznal. O svojom cine však odmietol opät hovorit - preto sa cítali jeho výpovede z prípravného konania. K vražde sa v stredu vyjadril len v záverecnej reci: „Cítim hlboký súcit aj s jej rodinou. Nemalo sa to stat, spravil som to nechtiac, nevedomky.“
Pri vynášaní rozsudku prihliadal senát aj na Jaroslavovo priznanie. Zástupkyna prokuratúry však pripomenula, že po cine ušiel a niekolko dní sa skrýval. „Nakoniec sa síce sám prihlásil na družstve, no donútili ho okolnosti - bola mu zima, bol hladný“. Medzi pritažujúce okolnosti patrí aj skutocnost, že Jaroslav T. bol v minulosti opakovane trestaný za násilnú trestnú cinnost.
Zástupkyna prokuratúry pre neho žiadala trest v strede trestnej sadzby. „Vzhladom na predchádzajúce skutky a na to, že zobral život bezbrannému, nie je ani horná hranica trestu dostacujúca,“ reagovala vo svojej záverecnej reci dcéra zavraždenej Márie.
Spával v senníku
Vražda sa stala 29. apríla 2005 popoludní v byte na Stredanskej ulici v Topolcanoch. Jaroslav tu býval v podnájme - 64-rocná majitelka (mal s nou údajne blízky vztah) ho prijala napriek tomu, že ju v apríli 2004 napadol a ohrozoval nožom. Jaroslav bol za to odsúdený na rocný trest. Po návrate z väzenia si vraj chcel od Márie len zobrat svoje veci, nakoniec však u nej zostal.
V osudný den bol v meste a ked sa vrátil, našiel ženu pod vplyvom alkoholu (podla pitvy mala v case smrti v krvi 2,8 promile). Pohádali sa a on ju niekolkokrát udrel pästou do oblasti tváre a hlavy. Ked spadla na válandu, zacal ju škrtit kuchynskou utierkou. Neskôr vypovedal, že sa rozcúlil, pretože si spomenul na to, že bol kvôli nej vo výkone trestu.
Z miesta cinu páchatel odišiel za sestrou a všetko jej povedal. Ona zavolala priatela, ktorý s Jaroslavom zašiel do Máriinho bytu. „Po otvorení dverí ma ovanul zápach po alkohole. Pod dekou na válande bolo telo, stena krvavá,“ uviedol na pojednávaní Pavol M. Práve on privolal políciu - Jaroslav však na jej príchod necakal. Zobral si doklady a zmizol. Schovával sa v poli pri obci Chrabrany. Dve noci spal v strede role, potom si našiel senník nedaleko miestneho družstva. Po celý cas vraj nic nejedol, pil len vodu z blízkeho potoka, ku ktorému zašiel vždy v noci. Myslel vraj aj na samovraždu. Nakoniec usúdil, že skrývat sa už dalej nemá zmysel - 11. mája oslovil vrátnika na družstve a povedal mu, že je hladaný políciou.
Výbušný, no vraj nie závislý
Znalci z odboru psychológie a psychiatrie sa zhodli, že Jaroslav T. má výbušnú povahu a vzhladom k jeho povahovým crtám aj lahko zníženú ovládaciu schopnost. Abstinencný syndróm u neho psychiatricky nezistili - konštatovali, že protialkoholická liecba nie je potrebná. Na druhej strane, Jaroslav bol údajne v case vraždy mierne pod vplyvom alkoholu. Opitý bol aj v roku 2004, ked spáchal predchádzajúci trestný cin.
„Jeho osobnost je abnormálne štruktúrovaná, s prevahou príznakov výtržnosti, neprispôsobivosti, nekooperatívnosti a nezodpovednosti. Správanie je determinované predovšetkým snahou o uspokojenie vlastných potrieb bez ohladu na iných. Má sklony opakovane sa vracat k zážitkom a situáciám, ktoré sa ho týkajú. Napätie, ktoré sa na takéto zážitky viaže, nedokáže konštruktívne riešit,“ uviedol znalec z odboru psychológie. Možnost resocializácie obžalovaného charakterizoval ako „vo väcšej miere nepriaznivú“.