Víťazka súťaže Miss My Zuzana Almaská zo Santovky sa vrátila zo štvormesačného pobytu v Číne, kam ju vyslala modelingová agentúra
Má devätnásť rokov a pred sebou sľubnú kariéru fotomodelky. K úspechu jej pomohla aj účasť v minuloročnej súťaži Miss My, v ktorej sa najskôr stala Miss My Týždňa na Pohroní a na jeseň vyhrala celonárodné kolo. V októbri odletela do Hongkongu, vzdialeného od nás sedem časových pásiem. Dvojmesačný pobyt v Číne si predĺžila o ďalšie dva mesiace aj preto, lebo ako fotomodelka mala úspech. Reč je o Zuzane Almaskej zo Santovky, ktorá so svojou výškou 174 centimetrov pozerala na pracovníkov z domácej modelingovej agentúry, ale aj na bežných Číňanov zhora.
Z dvoch mesiacov štyri
Zuzana je študentkou šahanského gymnázia a popri štúdiu pracuje pre istú trnavskú agentúru. Keď jej vlani ponúkla možnosť vycestovať do Hongkongu, ponuku zobrala ako životnú výzvu a skúšku zistiť, či a ako obstojí ako fotomodelka. V polovici októbra nasadla do lietadla vo Viedni a po 12-hodinovom lete vedúcom cez Moskvu sa ocitla na juhu najľudnatejšej krajiny sveta – v Číne. „V Hongkongu mi vybavili víza a cestovala som ďalej do mesta Guangshou, kde je agentúra pre začínajúce modelky. Boli sme tam tri Slovenky a všetok čas sme strávili chodením po kastingoch. Pôvodne som tam mala ostať dva mesiace, ale po mesiaci som odletela do 5-miliónového mesta Hangzhou, ktoré leží asi tri hodiny cesty od Šanghaja,“ spomína na svoje začiatky v ďalekej Číne Zuzana. V agentúre, ktorá pôsobí v tomto priemyselne vyspelom meste s množstvom Európanov, získala zaujímavý trojmesačný kontrakt.
Z kastingu na kasting
Agentúra, pre ktorú Zuzana pracovala, mala apartmány pre svoje modelky a modelov. Mladá Santovčanka bývala v jednom z nich s Ukrajinkou Natáliou, Estónkou Anitou a Brazílčankou Tais, s ktorými, ako hovorí, si veľmi dobre rozumela a zdokonalila sa v angličtine. Ich kolegyňami boli Rusky, ale aj modely zo Spojených štátov a Francúzska.
„Každý deň sme vstávali okolo deviatej a domov sme chodili až večer. Cez deň sme niekedy absolvovali aj štyri kastingy, na ktorých si čínski klienti našej agentúry vyberali modelky na fotenie. Kontakty s nimi zabezpečoval náš booker Jimmy, ktorý má ale svoje zložité čínske meno,“ spomína Zuzana s úsmevom. Ako ďalej hovorí, Číňania majú veľký vzor v Amerike, preto o každom, kto nevyzerá ako domáci, si myslia, že je určite bohatý Američan. „Občas nás zastavovali na uliciach a pýtali sa odkiaľ sme. Slovensko im nič nehovorilo, iba jeden Číňan si pamätal na Československo. Väčšina z nich ale Európu vôbec nepozná.“
Na titulnej strane časopisu
Zuzanu fotili v kolekcii kožuchov, klasickej bielizni, ale aj v kvalitnej špeciálnej bielizni – tričkách s dlhým rukávom a obtiahnutých elastických nohaviciach, podobných legínom. Táto teplá spodná bielizeň je u Číňanov obľúbená, pretože na pracoviskách a v domácnostiach v oblasti, kde bola, nemajú
radiátory a teplotu si udržiavajú len prostredníctvom klimatizácie. Preto sa potrebujú teplo obliecť. Jej fotky sa objavili na veľkoplošných reklamných bilboardoch, na obaloch na bielizeň, ale aj na titulnej strane a vo vnútri informačného časopisu pre turistov.
Za najkurióznejšiu prácu v Číne považuje Zuzana fotenie letnej kolekcie v zimných mesiacoch priamo vonku a fotenie kolekcie kožuchov v starožitníctve. Najdlhšie fotenie trvalo osem hodín, čomu ešte predchádzalo líčenie a úprava účesu. Nezvyčajné bolo, keď si musela obuť topánky o niekoľko čísiel menšie, ako nosí. Ani veľkosti šiat nezodpovedali našim veľkostiam, pretože Číňania sú podstatne menší a štíhlejší.
Vianoce a Nový rok
Pretože Číňania sa riadia podľa svojho kalendára, Vianoce sú pre nich obyčajným pracovným dňom. „Agentúra nám zorganizovala vianočnú párty, v každom apartmáne sme mali vianočný stromček. Nový rok sme oslávili dvakrát – najskôr ako u nás, potom 18. januára s domácimi, ktorí ho ohňostrojmi vítajú niekoľko dní. My sme vtedy dostali mesiac voľno,“ spomína Zuzana na koniec uplynulého roka.
Ako žijú
Číňania?
Aj keď kvôli foteniu nemala Zuzana čas na spoznávanie krajiny a ľudí, vyskúšala si domácu stravu, v ktorej dominujú morské živočíchy, zelenina a ryžové jedlá na množstvo spôsobov, a naučila sa jesť paličkami. „V meste, kde som bývala, sa príkladne starajú o poriadok. Ľudia s metlami zametali aj vodu z ulíc. Na druhej strane Číňania nie sú veľmi vychovaní. Všade pľujú – na ulici či dokonca v autobuse. Hlavným dopravným prostriedkom sú bicykle a mopedy, ale vidno tam aj mnoho áut s divokými vodičmi, ktorí si z dvojprúdovej cesty bez problémov spravia viacprúdovú. Semafory na križovatkách majú aj elektronické tabule, na ktorých sa odpočítavajú sekundy do rozsvietenia zelenej farby. Tovar v supermarketoch je podobný tomu našemu. Nápisy sú písané čínštinou a súčasne klasickými písmenami, ktoré sú aj na počítačovej klávesnici, ale vďaka programu sa na monitore prepisujú čínskymi znakmi. V Číne vidieť veľké rozdiely medzi strednou a spodnou vrstvou, ktorá často býva v chátrajúcich domoch s jednou izbou,“ opisuje svoje skúsenosti Zuzana.
Na svoj pobyt v Číne si spomína v dobrom: „Bola to moja prvá zahraničná cesta a, našťastie, mala som dosť roboty, čo mi povedali aj v agentúre. Aj preto ma to ťahá von. Ak sa naskytne príležitosť, chcela by som opäť vycestovať.“ V prípade, že to nevyjde, má Zuzana čo dobiehať doma. Keď odchádzala, prerušila štúdium, takže ju čaká dokončenie štvrtého ročníka a maturita na gymnáziu.
Autor: J. NÉMETHOVÁ
