Je však nesporné, že obec je oveľa staršia a budúci výskum iste prinesie nové a oveľa podrobnejšie poznatky o jej histórii. Obec v minulosti veľmi trpela – v roku 1562 ju vyplienili Turci a následne zanikla.
I jej starý farský kostol bol v nasledujúcich rokoch opustený a spustošený. S jeho obnovou sa začalo až po doosídlení obce v 17. a 18. storočí. Vtedy ho prestavili v módnom barokovom štýle. Znova bol zničený v roku 1944 a dodnes je z neho zachovaná iba kaplnka. V roku 1715 mala obec 29 domácností, v roku 1787 však už mala 105 domov a 779 obyvateľov. V nasledujúcom storočí počet obyvateľov mierne poklesol – v roku 1828 mala obec 87 domov a 710 obyvateľov. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Poľnohospodársky charakter obce sa odrazil i v obsahovej náplni obecného pečatidla, ktorého odtlačok sa zachoval na písomnosti z roku 1780 a spája sa legendou z obdobia Jaszfalu roku 1712. V strede pečatného poľa sú zobrazené hrotmi nahor smerujúce radlice – lemeš a čerieslo.
