rámci Sektorového Operačného programu Priemysel a služby. Vedenie mesta sa tejto príležitosti chytilo a napriek krátkemu časovému obdobiu, päť mesiacov, pripravilo a spracovalo celý projekt.
Pre lokalitu číslo 47 na základe územného plánu mesta sa spracovala architektonicko-urbanistická štúdia, podľa ktorej bolo vyčlenené územie rozdelené na jednotlivé funkčné zóny, a to na výstavbu termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou, ubytovacích zariadení a kongresového centra, športovísk a parku, viacúčelovej športovej haly, ktorá sa v zime bude využívať ako zimný štadión, pešieho bulváru a priestranného parkoviska. Celú štúdiu vypracoval kolektív projektantov pod vedením hlavného projektanta Ladislava Struhára. Vďaka úsiliu celého kolektívu bol už v júni spracovaný projekt pre prvú etapu výstavby a následne aj projekt pre stavebné povolenie na výstavbu termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou.
Na základe týchto projektov mesto obdržalo nenávratné dotácie vo výške 130 miliónov korún. Nakoľko výstavba termálneho kúpaliska si vyžiada náklady až vo výške 200 miliónov korún, mesto rozdiel vykryje z vlastných zdrojov. Slávnostné zahájenie výstavby termálneho kúpaliska položením základného kameňa sa uskutočnilo 30. marca. Zúčastnili sa ho okrem primátora mesta Alexandra Mézeša i poslanec NR SR Zoltán Horváth, podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš, minister výstavby a regionálneho rozvoja László Gyurovszky, predseda VÚC Trnava Tibor Mikuš, ako i predseda Krajského úradu Trnava László Bíró. Tak, ako v rekordnom čase bola zvládnutá príprava celého projektu, plánujú dodávatelia stavby v rekordnom čase s jej ukončením, a to už v máji 2007. K celej stavbe nám krátke informácie poskytol primátor mesta Alexander Mézeš. „V prvej etape výstavby sa počíta hlavne s vybudovaním samotného objektu termálneho kúpaliska s celoročnou prevádzkou. Centrálnym priestorom hlavného objektu bude hala so štyrmi vnútornými bazénmi. Z nej bude možné vyplávať do vonkajšieho relaxačného bazénu, kde sa počíta s umiestnením rozličných atrakcií, ako napríklad s vodným delom, hojdacími zálivmi či hydromasážou. Do tohto bazénu budú nasmerované i dva vonkajšie tobogány, pričom jeden z nich bude mať ukončenie v bazénovej hale a bude sa využívať celoročne. Prístup k tobogánom bude z veže, ktorá sa stane dominantou hlavnej budovy a bude prístupná návštevníkom nachádzajúcim sa v budove i mimo nej. Vonku bude umiestnený i vonkajší detský bazén s vodným ježkom a malou šmýkalkou. Šesť bazénov bude vytvárať plochu 840 metrov štvorcových. Okrem týchto bazénov sa vo vonkajšom priestore uvažuje aj s výstavbou 25-metrového bazéna, ktorý bude prevádzkovaný v lete.“
