Písmo:A-|A+
diskusia (0)
Ako uvádzam, bol to môj osobný priateľ, a preto ma uráža, aké úvahy a dohady okolo jeho smrti uverejňujete. Preto prosím uviesť túto moju reakciu, a tým rozptýliť prípadné dohady a senzácie okolo jeho smrti. Neviem si vysvetliť už samotný titulok článku – „V Jasovej sa zastrelil chlap, nik nevie prečo“. Áno, bol to chlap na svojom mieste, pracovitý, zodpovedný, ľuďom iba pomáhal, nikomu nedokázal ublížiť. Mrzí ma však, že zdroj vašich informácií, hoci bol priamo od činovníkov obce, si nevie vysvetliť príčiny jeho dobrovoľného odchodu zo sveta. Netreba „odhadovať prečo“, ani robiť určité závery o jeho súkromnom živote, záľubách, koníčkoch. K jeho osobe vôbec nepatria prirovnania k „podnikateľom, ktorí majú na krku podozrivé miliónové kšefty“, mi znie ako urážka.
Jeho najbližší kamaráti z ulice na ňom nezbadali, že by „trpel depresiami alebo niečím podobným“? Ja do obce prichádzam iba na víkendy, teda som nebol s ním v každodennom kontakte, napriek tomu si dovolím tvrdiť, že ho jeho kamaráti asi málo poznali. Nikomu nenapadlo, z akého dôvodu bol dlhodobo práceneschopný? Áno, sú medzi nami ľudia, ktorým práceneschopnosť, prípadne evidovanie na úradoch práce vyhovuje, ale Ľubo určite medzi takých nepatril. Jeho doslova ubíjalo, keď niečo nemohol spraviť, niekomu pomôcť. Ale prečo v posledných mesiacoch nemohol realizovať to, čo by sám od seba očakával a očakávali od neho aj ostatní ľudia, ktorí ho poznali? Jednoducho mu to nedovoľoval jeho zdravotný stav! Nemôžem uvádzať konkrétnosti o jeho zdravotnom stave, ale asi všetci v obci vedeli, že bol operovaný na ľavú ruku! A to opakovane! Čo ruka znamená pre pracovitého človeka, si každý vie domyslieť. Takže s poľutovaním môžem tvrdiť, že to bola príčina jeho predčasného odchodu Začal sa cítiť ako neužitočný, zbytočný, niekomu na príťaž, a to bolo proti jeho povahe. Že to riešil takto, mi je úprimne ľúto, ale ani okolie mu jeho situáciu nejako nezľahčilo. Nie je predsa možné, že by si „kamaráti“ na ňom nevšimli veci, ktoré uvádzam – práceneschopnú ľavú ruku, naštrbenú psychiku. Potom to neboli tí praví kamaráti. Verím, že ak uverejníte túto moju reakciu, ľudia z obce Jasová mi dajú za pravdu, lebo takto sme ho všetci poznali. Prečo sme mu nedokázali pomôcť? On predsa potreboval našu pomoc! Za jeho predčasný odchod teda môžeme my všetci, ktorí sme ho poznali! Netreba za tým hľadať žiadne iné súvislosti, ktoré by sa mne a aj Ľubovi určite priečili. Je to životný príbeh, ktorý sa môže stať každému z nás, a je len na sile osobnosti, ako človek dokáže riešiť ťažké životné situácie.
Celej Ľubošovej rodine prajem úprimnú sústrasť a kladiem na jeho hrob kyticu bielych kvetov.