5. apr 2006 o 13:12
Brankár Peltzner: Futbal ľúbim
Rivalita medzi Hurbanovom a Imeľom, ktoré delí len štvorkilometrová vzialenosť, sľubovala derby zápas ako remeň
. Prvoaprílová žartíky išli v sobotu bokom, do mesta piva zavítala krásna štvrtoligová návšteva, ktorú prilákalo nielen ideálne futbalové počasie. Zápas, v ktorom išlo obom o dosť, rozhodol napokon vydarený priamy kop zimnej posily Hurbanovčanov Slavomíra Konca. Imeľ však bol tvrdým orieškom. „Brankár Ondrej Gombár je mojim synovcom. Keďže viem, kde pri priamych kopoch stojí za múrom, Slavovi som poradil, kam má mieriť,“ prezradil gólman domácich Juraj Peltzner, ktorý je roky známou persónou medzi žrďami na západnom Slovensku. Aktéri komárňanského derby sa vzájomne veľmi dobre poznajú, čakal sa bratovražedný boj. Väčšina inak priemerného zápasu sa odohrala v korektnej atmosfére, posledných dvadsať minút sa však na trávniku poriadne iskrilo, čo si v sektore hostí odniesol aj jeden reklamný panel. „Záver bol veľmi nervózny. Priznám sa, toho som sa obával,“ netají skúsený Peltzner, mimochodom, rodák práve z Imeľa. „Vedeli sme, že Imeľčania v zime dosť dlho netrénovali, no na toto derby sa zmobilizovali obdivuhodne. O to viac ma teší, že sme zápas zvládli.“ Aj jeho víťazné gesto po konečnom hvizde jasne ukázalo, aký kameň mu spadol zo srdca. V čase, keď sa Imeľčania čoraz viac tlačili pred Peltznerovu bránu, v snahe dohnať jednogólové manko z prvého polčasu, vzplanuli vášne a najskôr hosťujúci Jozef Nagy a o chvíľu po druhej žltej karte aj domáci Zdeno Vozárik museli predčasne pod sprchy. Výsledok 1:0 a už ale nemenil a Hurbanovčania po víťazstve v Pate potvrdili nielen výborný štart do jari, ale aj postupové ambície. Peltzner elegantne posťahoval proti rodákom niekoľko nebezpečných centrov, pred rokom a pol práve v ich drese utrpel trojnásobnú zlomeninu členka. Do Hurbanova odišiel minulé leto, dnes má 42 rokov a veľkú chuť pomôcť k postupu zo štvrtej ligy. „Na Imeľčanov mám trochu ťažké srdce,“ naznačil brankár, ktorý chytal kedysi druhú ligu za Malacky, 18 rokov bol v Komárne, dva vo Dvoroch. „V Imeli som si proti Palárikovu zlomil nohu, a už ma nepotrebovali. Hurbanovčania mi pred sezónou povedali, že nechcú mať problémy so záchranou, vraj či by som im nepomohol. Moja odpoveď bola - tak hrajme o postup!“ Do Hurbanova lanárili Peltznera už pred dvadsiatimi rokmi, keď bol v Malackách. „Vtedy ma volal tréner Anton Dragúň a Kali Gyurcsovics. Hrala sa tu 1. SNL a v bráne mali výborného Fišana a Juračku.“ Prečo tento 42-ročný chlap chytá aj po vážnom zranení? „Lebo futbal ľúbim,“ odvetil ponáhľajúc sa do oslavujúcej kabíny, v ktorej sedel napríklad aj 18-ročný Ilon.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
