Z jarných vydaní sme pre vás vybrali rôzne zaujímavosti, o ktorých sa v novinách v tom období písalo.
Pomsta klamanej ženy
„V jednej nitrianskej kaviarni dlhšiu dobu účinkoval so svojou kapelou mladý, fešný cigáň. Do Nitry si so sebou priviedol aj svoju milenku. Tá každý deň s láskyplnými očami sledovala svojho miláčika do neskorých nočných hodín. Vo štvrtok hrala kapela na večierku tunajšieho klubu a milenka musela na tento deň pustiť svojho miláčika z dohľadu. Na večierku vystupovala aj virtuózka na xylofóne, do ktorej sa cigáň zamiloval a odviedol ju do miestneho hotela. V najkrásnejšej chvíľke lásky boli nesmierne prekvapení. Dostavila sa žiarlivá milenka, ktorá obidvoch svojimi päsťami z lásky vyliečila. Následky museli byť veľmi markantné, lebo v piatok večer už cigáň nevyludzoval kúzelné zvuky zo svojich huslí a virtuózka smrteľne bledá s modrinami na tvári s úzkosťou hľadela na dvere, či sa znova neukáže „trestajúca spravodlivosť“.“ O tejto udalosti informovali Nitrianske noviny svojich čitateľov v roku 1931.
O nie celkom zaručených uzdravujúcich schopnostiach ľudových liečiteľov sa vedelo už v minulosti. Jednému z nich bol v marcovom vydaní z roku 1927 venovaný článok pod názvom Zázračný lekár vo Vrábľoch. „V tejto dedine sa rozchýrilo, že v miestnom obuvníckom majstrovi Antonovi Macákovi bol jedného dňa objavený lekársky talent. Ľud z okolitých dedín húfne ho začal navštevovať so svojimi bolesťami, ktoré ani diplomovaní lekári nevedeli vyliečiť. „Profesor“ Macák svojim pacientom predpisoval teplé kúpele, rôzne lieky, byliny a čaje. Až sa jedného dňa ku nemu prišiel liečiť policajný strážmajster a, žiaľ pre pána „profesora“, neuznal jeho liečiteľský talent. Miesto toho podal na neho trestné oznámenie na okresnom súde. Teraz už ľud neputuje k zázračnému lekárovi do Vrábeľ, ktorý im pomohol akurát od niekoľkých Kčs z vačku.“
Divadelná Nitra
V roku 1932 sa od tridsiateho prvého marca do tretieho apríla uskutočnil prvý ročník Divadelných závodov v Nitre. Súťaže sa zúčastnili krúžky divadelných ochotníkov z celého Slovenska. Nitrianske noviny patrili k jedným z podporovateľov tohto podujatia a v poslednom marcovom čísle z roku 1932 sa vo veľkej miere venovali jeho prezentácii. Karol Blahník, jeden zo spoluorganizátorov závodov, o nich napísal: „Vracajú sa doby slávnych zápasov, keď susedné obce zápasia o primát duchovného života rovnako ako kedysi o to, že ktorá z nich má krajší kostol.“
Podporu tomuto podujatiu vyjadril aj Karel Čapek: „Milí priatelia, prajem vám a všetkým slovenským ochotníkom mnoho úspechu a radosti v chystaných divadelných závodoch.“
Počas štyroch dní sa odohralo množstvo divadelných predstavení, za všetky spomenieme aspoň hry: Skazená krv, Slovenská sirota, Revolučná svadba a Továrenské prázdniny.
Súbežne s vystúpeniami sa organizovali prednášky zamerané na réžiu, javiskovú reč, maskérstvo. Hlavnou myšlienkou celej súťaže bolo rozšíriť skromné divadelné pomery na Slovensku a zároveň povzbudiť začínajúcich hercov.
Chýrnik
Takto sa nazývala časť, v ktorej boli publikované krátke správy a oznamy. Nás zaujali najviac tieto. Urazil prezidenta republiky: „V podnapitom stave v hostinci Šteiger v utorok urazil krajčír Augustín Kocúrik hanobným výrazom pána prezidenta republiky. Na menovaného bolo podané trestné oznámenie. Augustín Kocúrik býva v mestskom činžiaku.“
Špatná zabíjačka: „Že už neplatí príslovie bez práce nie sú koláče, o tom by vedel najlepšie porozprávať Ladislav Veril z Veľkých Janíkoviec. Prasiatko si vykŕmil, zabíjačku pripravil. Na jeho smolu, začiatkom marca navštívil ho nezvaný hosť a odcudzil mu štyri údené šunky, jeden meter klobás a jednu údenú hlavu. Páchateľa nechytili.“
