„Staneme sa zaujímavou lokalitou len päť kilometrov od Nitry. Prepojenie krajského mesta a našej obce bude veľmi dobré,“ vraví starosta Zoltán Gyepes. Otvorí sa tým cesta pre pritiahnutie podnikateľov do dediny. V náväznosti na túto myšlienku obec ráta s vytvorením priemyselného parku. Mal by mať rozlohu dvadsať hektárov a momentálne sa vedú rokovania so slovenskými investormi. Očakáva sa, že investícia oživí výrobu a zníži nezamestnanosť. Kvôli pripravovanému priemyselnému parku sa mení aj územný plán obce. Obec tiež podala projekt na pätnásť miliónov korún. Ak ho schvália, zmení sa stred obce, zrekonštruujú sa cesty, vybudujú chodníky a zeleň.
Prvá zmienka
je z trinásteho storočia
Dolné Obdokovce ležia uprostred Žitavskej sprašovej pahorkatiny na hornom toku pravostranného prítoku Žitavy, jedenásť kilometrov východne od Nitry. Majú 1157 obyvateľov, z nich takmer tri štvrtiny sú maďarskej národnosti. Prevažne poľnohospodárska obec sa svojou polohou a peknou prírodou môže stať turistickou základňou v širšom okolí.
Chotár obce bol osídlený už v dávnoveku. Najstarším dôkazom osídlenia z mladšej doby kamennej je nález kamenného pluhu lengyelskej kultúry, z doby bronzovej sa našli zlomky keramík karpatskej mohylovej kultúry a füzesabonyskej kultúry. Zo staršej doby bronzovej si zaslúžia pozornosť nálezy čačianskej kultúry. Aj neskôr sa tu ľudia usadzovali, z rímskej doby sa zachovali zvyšky panónskej keramiky a početné nálezy zo stredoveku.
Obec sa po prvý raz spomína v roku 1228 pri súdnom spore nitrianskeho biskupa Jakuba a svätobeňadického opáta Jóba proti ostrihomskému prepoštovi Tomášovi.
Dolné Obdokovce sa vyvinuli zo staršieho slovanského osídlenia. Usídlili sa v ňom staromaďarské kmene. Pri kostole sa rozprestiera Veľký Bodok, ale podľa miestnej tradície Malý Bodok je staršieho pôvodu. Potom sa obec spomína v 1283, keď kráľ Bela IV. daroval Wytkovi neobývané pozemky a v roku 1287 pri ohraničovaní susedného pohranického panstva.
Turci v dedine plienili
a masakrovali
V roku 1335 dochádza k výmene majetkov medzi ostrihomským arcibiskupom a nitrianskou kapitulou, medzi obcami sa spomínajú aj dva Bodoky (Horný a Dolný). V rokoch 1468-1480 získalo tunajšie majetky Nitrianske biskupstvo. Relatívne pokojný život obce narušili turecké výboje. Bodok sa do područia Turkov dostal okolo roku 1576, o desať rokov neskôr Turci dedinu vydrancovali a sedemnásť ľudí odvliekli do zajatia. Ostatní sa skryli v podzemných jamách. V roku 1664 Turci opäť vtrhli do dediny a časť obyvateľov zmasakrovali či odvliekli do otroctva. Tureckí vyberači daní tu v tom čase zapísali 31 rodín a 50 mien platičov daní. V obci sa spomína aj mlyn.
Obyvateľov značne zdecimovali cholerové epidémie v rokoch 1710, 1730 a 1740. V roku 1748 pustošili chotár kobylky. V roku 1715 mal Bodok vinice a 13 domácností, v roku 1751 45 rodín. V polovici 18. storočia boli v obci dva kotly na varenie pálenky. V roku 1829 bolo v Dolných Obdokovciach 79 domov a 502 obyvateľov. V roku 1847 sa obyvatelia listom nitrianskemu biskupovi sťažovali na slabosť a hlad. Cholerová nákaza v roku 1849 si v obci vyžiadala tristo obetí. Obyvateľov okrem epidémií sužovali aj prírodné katastrofy, najhoršia vypukla 13. októbra 1890. Pri požiari vtedy zhorelo 26 domov a 45 rodín prišlo o strechu nad hlavou. Prvá svetová vojna sa obce veľmi nedot-
kla, ale z radov obyvateľstva si vyžiadala viacero obetí. V roku 1944 obsadilo obec nemecké vojsko. Druhá svetová vojna si vyžiadala životy troch obyvateľov.
V päťdesiatych rokoch minulého storočia sa obec rapídne rozvíjala. Založené bolo miestne JRD, v roku 1957 sa začalo so stavbou nového kultúrneho domu a o štyri roky neskôr sa postavila predajňa s pohostinstvom. Nápadne sa začala meniť tvár obce, upravovali a spevňovali sa cesty, čím sa zlepšilo spojenie dediny s okolím. V rámci individuálnej bytovej výstavby vyrastali nové rodinné domy. V roku 1971 sa začalo so stavbou nového domu smútku, menilo sa aj verejné osvetlenie obce.
Pred desiatimi rokmi rozšírili v obci telefónnu sieť, vybudovali obecný vodovod a v roku 1997 bola obec komplexne plynofikovaná.
Románsky kostol v Dolných Obdokovciach sa spomína už v súpisoch pápežských vyberačov daní z rokov 1332-1337, ale podľa dnešných poznatkov bol postavený v druhej polovici
12. storočia a už vtedy bol pravdepodobne zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa bol typickou románskou stavbou dedinského kostola s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou. Malý kostol po čase už nevyhovoval, a preto bol v roku 1796 rozšírený v hlavnej osi o terajšiu loď tak, že pôvodná románska loď sa stala presbytériom. K severnému priečeliu bola pristavaná sakristia zaklenutá pruskou klenbou. V roku 1968 bol kostol opäť upravovaný, starú sakristiu zbúrali a namiesto nej postavili novú. V roku 1992 bol kostol predĺžený západným smerom a postavili novú mohutnú kópiu drevenej veže. Hladké fasády kostola členia len okná s oblým zakončením a jednoduché vstupné otvory. Kostol nemá faru, kňaz dochádza z Pohraníc. Omše sú trikrát do týždňa – v pondelok, stredu a nedeľu. V parčíku na malom námestí pred kostolom stojí pamätník obetiam svetových vojen.
Obec má vlastnú čistiareň odpadových vôd. V skúšobnej prevádzke je tretí rok, onedlho by mala byť skolaudovaná. Celkovo stála jedenásť miliónov, peniaze na ňu išli z obecného rozpočtu aj z ministerstva, dedina poskytla pozemok. Regionálna čistiareň bude slúžiť aj pre Hosťovú a Čeľadice, kapacitne postačí pre 2500 obyvateľov. Čistiareň je plne automatizovaná, výsledky činnosti sa presne zaznamenávajú.
Škôlka s novým ihriskom
Dedina V areáli základnej školy a materskej škôlky vzniklo ihrisko pre deti s rôznymi šmýkačkami a preliezkami. Ženy z dediny už spísali petíciu, že by niečo podobné uvítali aj v miestnom parku. Starosta Zoltán Gyepes prisľúbil, že sa o lavičky a ihrisko s obecným zastupiteľstvom budú usilovať a tento rok by sa projekt mal realizovať. Podľa starostu je otázne, či to bude v parku alebo vedľa ihriska. V základnej škole sa v malotriedkách vyučujú ročníky 1. - 4. materskú školu navštevuje osemnásť detí. „Pred dvomi rokmi sme areál splynofikovali, predtým sa tu kúrilo uhlím. Nakúpili sme tiež rôzne športové pomôcky pre školu. Okrem toho plánujeme spraviť výmenu podláh,“ povedal starosta. V obci tiež pôsobí Súkromná stredná škola podnikania, na ktorej študuje asi 130 študentov.
Dedina má moderný futbalový štadión. „Ak by naši chlapci hrali aspoň tak kvalitne, ako kvalitne je vystavaný náš štadión, boli by minimálne v druhej lige,“ smeje sa starosta. Na jeseň bol objekt odkanalizovaný, robí sa rekonštrukcia oplotenia, strechy, šatní a sociálnych zariadení – dotácia je 250-tisíc korún. Obec je najväčším sponzorom futbalového klubu
