Prvý termín sčítania bol 18. marec a druhý 25. marec. Popri zistení kmeňových stavov poľovníci zároveň preverovali zdravotný a kondičný stav zveri po zimných mesiacoch. Veľkú váhu tejto práci prikladajú i členovia Poľovníckeho združenia vo Vrakuni.
S členmi poľovníckeho združenia sme sa stretli pred budovou obecného úradu o siedmej ráno v sobotu 25. marca. Našimi osobnými sprievodcami sa stali predseda združenia Bálint Kiss a jeho hospodár Gábor Kósa. Hneď na začiatku sme dostali základné informácie o technike sčítania.
„Poľovník počíta vždy tú zver, ktorá mu prebehne z pravej strany. Každý má ceduľku, kde zapisuje všetko, čo vidí. Toto sčítanie je alfou a omegou práce poľovníka. Na základe zistenia počtov sa potom robia plány odstrelu v tom–ktorom roku. Prvý plán odstrelu je spracovaný pre srnčiu zver. Ten sa obvodnému lesnému úradu odovzdáva už začiatkom apríla. Počas sčítania každý náš člen obdrží tašku soli, ktorú potom rozsype na tých miestach, kde nie je predpoklad narušenia poľnohospodárskymi prácami. Táto soľ je pre zver veľmi dôležitá. Rozsypávanie soli opakujeme vždy s dvojmesačnou pravidelnosťou,“ dozvedáme sa od hospodára združenia počas našej pochôdzky.
„Náš poľovný revír má 2190 hektárov a počet našich členov je dvadsaťdva. Piati sú už v dôchodkovom veku, no napriek tomu sa aktívne zapájajú do práce nášho združenia. Dnešného sčítania sa tiež zúčastňujú všetci. Máme vlastný polodivý odchov bažantov. V jednej voliére ich chováme desať týždňov a potom ich vypúšťame do prírody. Prvé týždne, keď sa začínajú v prírode aklimatizovať, sú najťažšie ako pre nich, tak i pre nás. Musíme ich aspoň dva–tri týždne strážiť pred škodnou, ktorá ich napáda a značne zrieďuje ich stavy,“ doplňuje informácie hospodára predseda združenia Bálint Kiss.
Na chvíľku naši sprievodcovia zbystria zrak a na oči si kladú ďalekohľady. Zazreli stádo srnčej zveri, z ktorej jeden srnec zaostával.
„Chudák, má zlomenú zadnú pravú nohu. Vídavali sme ho už i v zime. Iste sa natrápil, no dúfame, že ho nenapadnú túlavé psy alebo líšky, alebo nevbehne do cesty pytliakom. Počas odstrelu sa ho potom pokúsime uloviť,“ vysvetľuje hospodár. Asi po hodine chôdze sčítanie ukončujeme a vraciame sa do obce, kde čakáme ďalších členov združenia. Ráno pred zahájením sčítania ich hospodár rozdelil na skupinky a určil im miesta v revíre, kde sčítanie vykonali. Kým sa schádzajú, dozvedáme sa ďalšie zaujímavé informácie o práci združenia. Poľovníci celú zimu zver prikrmovali. Do revíru vyniesli viac ako 300 q zrna a 250 veľkých balov sena. Napriek tomu však nie sú spokojní s veľkosťou hlavne srnčej zveri, kde jednotlivé srnce nedosahujú veľkosť pekných trofejných jedincov. Zlepšili sa stavy zajacov. Okresné poľovnícke združenie darovalo pár kusov a z vlastných finančných prostriedkov si zakúpili ďalšie. Poľovníkom pomáha i poľnohospodárske družstvo.
Pristavujeme sa pri jednom z najstarších členov združenia Albertovi Kósovi, ktorý v tomto roku oslavuje svoje 73. narodeniny. „Láska k poľovníctvu sa u nás dedí z pokolenia na pokolenie. Keď som sa narodil, už vtedy hovorili, že kto sa narodí v našej rodine, ten hneď má v ruke pušku a pri nohe poľovného psa. V združení tu vo Vrakuni som od roku 1967. Od tej doby som prešiel rôznymi funkciami, od kynológa, hospodára až po predsedu revíznej komisie. Teší ma, že súčasné vedenie združenia veľmi zodpovedne pristupuje k svojej práci. Najmä v oblasti ochrany a zveľaďovania stavov zveri v našom revíre. Mám rád prírodu a medzi mladými človek prestáva akosi starnúť,“ so smiechom ukončuje svoje myšlienky jeden z najstarších poľovníkov združenia.
Postupne sa schádzajú všetci členovia združenia, ktorí sa v tento deň zapojili do sčítania kmeňových stavov. Na základe ich zistení sumarizujeme konečné počty, ktoré sú uspokojujúce. Zámerne však neuvádzame žiadne čísla.
„Nie je potrebné, aby sa sem nahrnuli pytliaci. Veľkú šancu však nemajú. Chránime si ho a dávame si naň veľký pozor,“ uzatvára naše stretnutie predseda združenia Bálint Kiss.
