Prírodné živly hrozia v zime aj v lete

Názov obce sa každú zimu vryje do pamäti mnohým šoférom kamiónov, ktorí južné Slovensko považujú za nížinu nevyžadujúcu zimné pneumatiky.

Za mrazivých nocí potom blokujú cestu pod svahom pred obcou alebo, v horšom prípade, skončia v priekope. Kolte sa nevyhla ani najväčšia zimná kalamita posledných rokov. „Čo nestihli cestári, urobili sme my. Tŕň z päty nám vytrhlo naše malé „úencéčko“, ktoré odpratávalo sneh z našich ulíc aj z cesty prvej triedy,“ hodnotí Š. Čomor. „Taký mechanizmus si v obci na seba zarobí pri úpravách terénu, nakladaní materiálu, možno naň namontovať radlicu, bagrovaciu lyžicu, uvažujeme o zakúpení drvičky konárov. Príležitostne ním vypomôžeme kolegom v susedných obciach, môžu si ho objednať aj naši občania.“ Kolta je vystavená nielen hrozbe snehu a ľadu, ale aj vody. Nížinné časti Slovenska čelia jarným záplavám, Koltu však môže „vyplaviť“ kedykoľvek. „Naposledy sa tak stalo 27. a 29. mája 2002 po prietrži mračien. Až z kopca smerom na Čechy bolo počuť hučať vodu, do obce nám vrhla 3,5 metra vysoká prívalová vlna z okolitých svahov. Voda s bahnom vtedy zaplavila suterény domov, cesty aj celé záhrady,“ spomína starosta. „Dva dni nato sme zvolali verejné zhromaždenie občanov, ktoré schválilo opatrenia aj sankcie, aby sme sa poučili a vyvarovali podobných škôd.“ Obec dala vypracovať krajinoekologický projekt. Je súčasťou územného plánu, obsahuje údaje o reliéfe krajiny, podloží a štruktúre pôdy od dávnej minulosti až po súčasnosť. Odborníci len potvrdili múdrosť našich predkov, ktorí krížom cez role nechávali poľné cesty, zatrávnené medze a ovocné „sliváše“, ktoré slúžili ako prirodzené vsakovacie pásy. Dnes sú na ich mieste rozorané parcely s brázdami takmer až k domom na úpätí svahu. Vrchná vrstva pôdy sa vďaka pridávaniu maštaľného hnoja stáva humusovitejšou a ľahšie sa splavuje. Mnoho lesných plôch v okolí sa zmenilo na holoruby. „Povodňový plán obce nám predpisuje, koľko máme mať čižiem a plášťov a náradia. Ale ako ísť v gumákoch s lopatami proti dvestometrovému korytu potoka? Ľudia sa musia poučiť z vlastných chýb a vrátiť sa k overeným zásadám ochrany pred prívalovými vodami. Po povodni v roku 2002 sme prekopali odvodňovacie kanály. Občania môžu obec požiadať o ďalšiu pomoc v tejto veci. Pravidelne kontrolujeme, či sa nezanáša koryto Parížskeho potoka. Na dokonalú protiprívalovú ochranu by bolo treba vybudovať minimálne osem kilometrov terás alebo múrov na okolitých svahoch, ktoré sú však vlastníctvom súkromníkov alebo poľnohospodárskych firiem,“ uzatvára starosta Štefan Čomor.

Autor: ma