Písmo:A-|A+
diskusia (0)
Tieto a mnohé podobné otázky si položili aj v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v Nových Zámkoch. Skvalitnenie života postihnutým a nemobilným pacientom si za svoje poslanie zobrala vrchná sestra Anna Grznarová a zdravotné sestry Dana Mareková a Viera Janičerová. Zúčastnili sa trojdňového kurzu bazálnej stimulácie v Čechách pod vedením Karolíny Friedlovej.
Ošetrovateľská starostlivosť formou bazálnej stimulácie je vysoko profesionálna a vychádza z individuálnych potrieb pacienta, zohľadňuje jeho životné návyky, jeho jedinečnosť a poskytuje mu podporu v bežných denných činnostiach. „Stimuláciou zmyslových orgánov napomáhame vzniku nových dentrických prepojení v mozgu. Rôzne podnety aktivujú pamäťové stopy, mozog preberie funkciu poškodenej časti do iného regiónu. Tak podporujeme v najzákladnejšej rovine ľudské vnímanie,“ vysvetľuje Anna Grznárová. Bazálna stimulácia zohľadňuje a tým poskytuje individuálnu, efektívnu, terapeutickú a humánnu ošetrovateľskú starostlivosť, čím umožňuje cítiť hranice svojho tela, mať zážitok zo seba samého, cítiť svoje okolie a prítomnosť iného človeka.
„Mali sme možnosť vyskúšať si sami na sebe, ako sa imobilný človek cíti. Bolo to hrozné. Pripútaný na lôžko si už po troch dňoch prestáva uvedomovať svoje telo, vonkajšie podnety vníma šokovo, stráca orientáciu. Bazálnou stimuláciou mu aktivujeme zmysly a skvalitňujeme život,“ pokračuje Anna Grznárová. Zlepšenie zmyslov je viditeľné už po dvoch týždňoch. Zdravotné sestry im vymaľovali izby farebne, príjemná vôňa sa šíry z aromatických lámp. Pre týchto ľudí je celým ich svetom jediná izba, v ktorej trávia celé dni. Stráviť ich v sterilnom nemocničnom prostredí, pozerať na tie isté biele steny vedie k úplnej apatii. Pri bazálnej stimulácii sa snažia zdravotné sestry práve túto apatiu odbúrať. Zobudiť pamäť a pripomenúť pacientom ich minulý život. Po stenách sú rozvešané fotografie ich blízkych, niektorí držia v ruke fotografiu vnúčat alebo plyšového psíka. Dáva im to istotu, pocit bezpečia. Nad každým lôžkom visí presný rozpis úkonov, ktoré sa u človeka vykonávajú, aby mali istotu návykov. Rozpráva sa potichu, aby ich hlasný hovor nevyľakal.
Anna Grznárová ukazuje na pani, ktorá je napriek imobilite veľmi čulá a v dobrej nálade. Usmieva sa a chce, aby som ju fotila. Ale najprv nech ju učešú, aby vyzerala dobre. Choroba jej necitlivé nohy skrčila takmer pod bradu. Dnes, vďaka tejto metóde, sú už omnoho nižšie. Telo má obložené špeciálnymi vankúšmi, ktoré sa polohujú. Pre nedostatok financii ich šili sestričky samy. Neustále zdôrazňujú, že nejde o žiadny zázrak, ani vyliečenie. Sú to postupy, ktoré by podľa nich mali byť samozrejmosťou a ktoré prebúdzajú otupené zmysly k aktivite, skvalitňujú život v beznádeji.
Starenka, ktorú som fotila, je smädná. Dana Mareková sa nad ňu láskavo nahýňa a pridrží pohár. V jej očiach je teplo. V tej chvíli mi je jasné, že to nie je povolanie, že je to poslanie. A nič by sa nebolo udialo, keby nebolo ich, keby zúfalstvo a tmu týchto ľudí neboli pochopili srdcom. Starenka dopije, usmeje sa, ešte pohladenie. A môže sa fotiť ďalej. Možno naposledy.