Gustáv Stopka zo Zlatých Moraviec bol v sedemdesiatych rokoch diplomatom v Sovietskom zväze. Počas svojho pôsobenia sa osobne spoznal s mnohými kozmonautmi, medzi jeho priateľov patrila napríklad aj Valentína Tereškovová, prvá žena na svete, ktorá sa dostala do vesmíru.
Bývalý diplomat si spomína na deň, keď sa dozvedel o vesmírnom „výlete“ Jurija Gagarina. V tom čase ešte pôsobil ako stredoškolský profesor v Šali a práve organizoval pochod do Močenka, keď sa o lete dopočul. „Amplióny hlásili, že Gagarin za 88 minút preletel obežnou dráhou a úspešne pristál v stepi. Nemohli sme tomu uveriť, cítili sme, že pre ľudstvo sa práve začala nová kozmická éra,“ spomína si Stopka. Tento mesiac uplynulo od letu 45 rokov.
Dnes sa do kozmu lieta bežne, už sa dokonca rozvíja aj vesmírna turistika. Multimilionári, ktorí nevedia, čo so sebou, zaplatia 20 miliónov dolárov, absolvujú náročnú prípravu a fyzické testy a môžu letieť. Vtedajšia príprava kozmonautov na prvý let sa začala 14. marca 1960 v Moskve. V konštrukčných kanceláriách a vo vedeckých ústavoch sa dokončovalo vnútorné vybavenie kozmickej lode Vostok. Štart rakety s ľudskou posádkou bol plánovaný na apríl. Otázka, kto poletí ako prvý, zostávala otvorená. Kozmonauti skúšali skafandre a upravovali závesný systém padákov. Za veliteľa rakety bol vybraný Jurij Gagarin. „Od jeho letu sa veľa astronautov dostalo do nekonečného priestoru. Začala sa presadzovať tak potrebná spolupráca medzi krajinami v dobytí kozmu,“ povedal Stopka.
Na základe vlastných skúseností Stopka zistil, že kozmonauti sú úplne obyčajní ľudia, ktorí netrpia žiadnymi manierami. Osobne poznal napríklad Nikolajeva, Tereškovovú, Klimuka, Sevasťanova, Leonova, Gubareva a ďalších. „Boli to ozajstné priateľstvá, často som chodieval do Hviezdneho mestečka, ktoré leží len asi 45 kilometrov od Moskvy a navštevoval som kozmonautov,“ vraví Stopka. „Všetci veľkí ľudia sú normálni, tí, čo si o sebe veľa myslia, nikdy nebudú veľkými,“ tvrdí bývalý diplomat. On sám nikdy nesníval o kariére kozmonauta, chcel byť skôr športovcom. Trojnásobný juniorský majster kraja v atletike svoj život nakoniec upísal diplomacii. Dnes pôsobí ako spisovateľ a satirik.
