Podrezaný jazyk a dobrá nálada nechýbala Petrovi „Pinďovi“ Lengyelovi na našom stretnutí, ktoré sa konalo v deň jeho tridsiatych narodenín. Priviedol so sebou aj priateľku Ju (22), o ktorej zaľúbený Pinďo tvrdí, že je jeho životnou láskou. Okrúhle narodeniny moderátor oslávil s priateľmi v hoteli v Brusne. Okrem „tekutých darčekov“ dostal aj sochu farebného chameleóna a ručne maľovaný obraz od svojej prvej platonickej lásky.
Viem o tebe, že si bol už niekoľkokrát v Brazílii. Čo ťa tam ťahá?
Brazília je veľmi krásna a chcel by som ju niekedy prejsť na džípe od hora až dolu a od východu na západ. Je to chudobná krajina, sú tam priepastné rozdiely medzi megabohatými a megachudobnými. Brazília ma láka oceánom, krásnou prírodou a relatívne peknými ženami. Videl som tam pekné ženy, ale tie najkrajšie asi sedeli v kanceláriách alebo ako svetové modelky žijú v Paríži alebo Miláne. Keď som bol malý chalan, bol som futbalista a mojím snom bolo dostať sa do Brazílie, krajiny futbalu. Teraz som tam bol už po tretíkrát.
Čím bol tento posledný pobyt zaujímavý?
Lovili sme žraloky, ale nemám fotodokumentáciu, lebo som si vymazal fotky. V Brazílii je veľmi veľa pekných vecí. V poslednom čase sa s kamarátmi snažíme tráviť dovolenky športovo. Kamkoľvek ideme, tak ráno o pol siedmej je budíček, potom si odbehneme šesť až desať kilometrov a až potom sú na rade raňajky a ozajstná dovolenka.
Ako sa cítiš ako tridsaťročný?
Ja sa cítim úplne perfektne, lebo sa začína éra môjho života, kedy by som mal zasadiť strom, postaviť dom a splodiť dieťa. Teším sa, lebo ma čaká perné obdobie.
Povieš nám niečo o svojej novej priateľke?
Novej, ani by som nepovedal novej, ale celoživotnej. Existujú v živote znamenia a ak si ich všimneme, prídeme na to, že okolo nás nie sú ľudia, ktorých si my vyberáme, ale ľudia, ktorí sú tu pre „niečo“. Keď sme si s priateľkou poskladali tieto signály a znamenia, zistili sme, že je to na celý život. Keby som mal dvadsať, tak by som to nepovedal, ale s touto ženou sa cítim úplne geniálne a som šťastný „boy“. Sme spolu tri mesiace, ale pripadá nám to tak, akoby sme boli spolu minimálne štyri roky.
Takmer desať rokov si býval v Nitre. Čo ťa prinútilo presťahovať sa do Bratislavy?
Keď som išiel po prvýkrát do Brazílie, pred dvoma rokmi, tak som sa tesne predtým presťahoval do Bratislavy. Z Brazílie som sa vrátil po mesiaci, dva týždne som to vydržal v Bratislave a išiel som naspäť do Nitry, lebo Nitra je moja Nitra. Jednoducho teraz zvíťazil cit k priateľke a zváženie toho, že cestovanie ma stálo veľa energie aj peňazí. Ja sa nebránim tomu, že sa do Nitry vrátim žiť. Môj vzťah k tomuto mestu sa nemení, lebo ho milujem odmalička. K Bratislave mám len pracovný vzťah.
Ako hodnotíš s odstupom času tvoje pôsobenie v reality show Big Brother?
Výborný krok. Aj napriek tomu, že to nevypálilo tak, ako malo, bol to fantastický ťah. Táto reality show bola o slobode. Každý sme, aký sme, ale kto si dokáže zachovať svoju tvár a byť sám sebou? Pre mňa to bol obrovský krok dopredu, zviditeľnenie a dobrá škola. Big Brother bola z mojej strany dobrá voľba. Ukázal som, že je vo mne veľa energie, veľký úsmev, schopnosť improvizovať a cítiť iných ľudí.
Médiá priniesli informáciu, že sa staneš moderátorom relácie Hodina pravdy. Kde to stroskotalo?
Bol to nevydarený marketingový ťah. Dostal som ponuku moderovať tento formát, aby som ho oživil. Vďaka niektorým ľuďom v Markíze to nevyšlo. Mrzí ma to, nakoľko dodnes ma zastavujú ľudia na ulici po celom Slovensku a pýtajú sa ma, kedy tam už budem. Nebudem. Život ide ďalej. Prídu iné projekty... Nejaké ponuky boli, zvážil som ich a rozhodol som sa, že si trochu oddýchnem. Telo si to vypýtalo. Od leta však začínam makať naplno, takže sa môj fanklub môže tešiť. A ja sa teším tiež.
