Nový domov si vybudovala v susednom Nitrianskom kraji. „Hoci to nebolo ľahké, neľutujem,“ povedala nám matka dvoch detí pri našom minulotýždňovom stretnutí. Pomocnú ruku jej podalo občianske združenie s názvom „Slovenské krízové centrum – Dotyk“. Svoju pobočku pod názvom Alterna má od marca aj v Nitre. Zabezpečuje služby pomoci obetiam domáceho násilia v rámci celého kraja.
„Náš projekt Alterna je podporovaný Európskou úniou z prostriedkov Phare, realizujeme ho od decembra. Jeho cieľom je zosieťovanie pomoci obetiam domáceho násilia v rámci celého územia Slovenska,“ hovorí Renáta Martinatová, pracovníčka nitriansky pobočky. Dodáva, že spolupracujú s políciou, pracovníkmi sociálnych oddelení, školami a ostatnými mimovládnymi organizáciami, zaoberajúcimi sa uvedenou problematikou. „Poskytujeme bezplatné sociálno-psychologické a právne poradenstvo aj bezplatnú advokáciu pre klientky zaradené do programu pomoci. Pomáhame im pri zabezpeovaní základných životných potrieb a hadaní zamestnania, zabezpeujeme im bezplatnú rekvalifikáciu. Súasou našej práce je tiež krízová intervencia (zásahy v domácnostiach, v teréne) a osobná ochrana v prípadoch vyhrážania, prenasledovania. Na tento úel má združenie vlastnú ochrannú službu. Klientkám dokážeme poskytnú aj utajené bývanie (ku každej krajskej poboke je priradený utajený byt), pre týrané a zneužívané deti organizujeme letné tábory,“ informuje Renáta Martinatová.
Utajené bývanie zabezpeili aj pre pani Magdu. Pomáhali jej tiež pri príprave samotného sahovania, všetko prebiehalo v maximálnej diskrétnosti. „Partner dva roky nevedel, kde bývame. Medzitým prebehol rozvod a súd zveril deti do mojej opatery,“ dozvedáme sa od mladej ženy, ktorá roky spolu s demi trpela manželovo vyíanie. Jej syn dokonca absolvoval psychiatrické lieenie. „Nakoniec som sa definitívne rozhodla odís, aby som ochránila svoje deti. Zobrala som len doklady, osobné veci a obleenie a s pomocou obianskeho združenia Dotyk sme sa presahovali do susedného kraja. Predtým som rozviazala pracovný pomer, odhlásila deti zo školy, zobrala od lekára zdravotné karty. Manžel nemohol o niom ani tuši. udia zo združenia mi pomohli nájs si novú prácu, po deviatich mesia-coch som sa postavila na vlastné nohy. No poznám vea žien, ktoré to nevydržali a k manželovi sa vrátili - najmä kvôli finannému zabezpeeniu,“ opisuje nám svoj príbeh Magda.
Renáta Martinatová upozoruje, že ak sa žena rozhodne s demi odís a býva na utajenom mieste, musí o tom dodatone informova úrady. Magda nechala na seba kontakt polícii (aby po nej manžel nemohol vyhlási pátranie) a sociálnym kurátorkám, ktoré preverovali, ako je postarané o deti. „Moju adresu poznal aj súd, ktorý viedol rozvodové konanie - akceptoval, že manželovi ju neprezradím. Dnes už vie, kde bývame, situácia sa však rokmi upokojila. On si žije svoj život a o deti sa zaujíma len minimálne,“ konštatuje Magda.
Autor: MIRIAM HOJUŠOVÁ
