S výstavbou 43 bytov začali v roku 1997 inžinierskymi sieťami, keď bol primátorom Peter Orbán. Určené boli na predaj. Chýbali však peniaze, stavba sa zastavila. Obnovila sa až za primátorovania Milana Skyvu, byty sa preklasifikovali na nájomné.
Od nájomníkov sa vybralo takmer 11 miliónov korún, čo je vyše tristotisíc na rodinu. Skyva vraví, že boli zábezpekou na dofinancovanie bytovky. Ostrihoňová oponuje, že sa vybrali nezákonne. „Zmluva umožňovala použiť len štátne a mestské financie, nie peniaze od nájomníkov,“ vraví primátorka. Ona a nájomníci si myslia, že peniaze sa vybrali v rozpore so zákonom. S tým sa stotožňujú niektorí právnici, napríklad Imrich Hurinský.
Exprimátor argumentuje, že žiadne zákony v roku 2001 nezakazovali zábezpeku vybrať. „Postupovali sme na základe uznesenia mestského zastupiteľstva a nikoho sme nenútili, aby zmluvu podpísal,“ tvrdí Milan Skyva. „Nami vybrané peniaze boli uložené vo vtedajšej PKB banke na účelový fond a na základe zmluvy s nájomníkmi bolo odčerpaných asi osem miliónov na daný účel a zvyšných približne 2,9 milióna zostalo na účte účelového fondu. Je to možné dokladovať ročnou uzávierkou mestského rozpočtu za rok 2002 schválenou už súčasným zastupiteľstvom,“ dodal Skyva.
„Po skolaudovaní, so súhlasom ministerstva, a tiež po vrátení alikvotnej dotácie sa šesť bytov odpredalo. Primátorka je presvedčená, že sme ich predali načierno, a tak podviedli štát. Všetko však prebehlo podľa zákona a je to aj vydokladované,“ tvrdí Ľubomír Gahír, ktorý počas Skyvovho primátorovania pôsobil ako vedúci oddelenia pre výstavbu. Pripúšťa len jedinú administratívnu chybu – že Mesto aj štát zabudli na záložné právo.
Spor o zábezpeku rieši okresná prokuratúra.
