Necháme kultúrnu pamiatku spadnúť?

Nech v obci Veľké Lovce navštívite kohokoľvek, vždy vás prekvapí, že obyvatelia hovoria o neďalekom kláštore Máriačalád (najnovšie Mariánska čeľaď), s takým vzťahom a zaujatím, akoby bol súčasťou ich obce – hoci kláštor leží odtiaľ niekoľko kilometrov, na

Prvá písomná zmienka o obci Veľké Lovce pochádza z roku 1236. Obec patrila kráľovi ako zem kráľovských koniarov. V roku 1283 sa stala majetkom Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1358 ju uhorský kráľ daroval ako dedičný majetok na večné časy šľachticovi Tomášovi Lóthovi. V 15. storočí zdedili po praslici niektoré majetky rody Lé- vayovcov a Harasztyovcov, ktorí obec s ďalšími pozemkami darovali rádu paulínov v Máriačaláde. Osada Máriačalád sa v katastri vyskytuje dokonca skôr ako samotná obec. Nazývala sa Solad, Chalád, Zalad, po založení kláštora dostala ku cti Panny Márie pomenovanie Máriacsalád, čiže Mariánska čeľaď. Po roku 1210 patrila Ostrihomskému arcibiskupstvu, už vtedy tu bola kaplnka. Po darovaní majetku rád paulínov v roku 1512 založil kláštor. Založenie potvrdil aj kráľ Ľudovít II., ktorý Máriačaládu odstúpil „všetky kráľovské dôchodky a príjmy z obce Louth plynúce“. Pod kláštorom boli vybudované veľké podzemné chodby, kde sa počas tureckej expanzie ukrývali osadníci spolu s obyvateľmi dnešných Veľkých Loviec a okolia. Obec bola počas bojov štyrikrát vyplienená. V roku 1745 začali paulíni s prestavbou kostola a kláštora v barokovom slohu. Kostol mal dve veže, skvostnú výzdobu, cenné maľby a fresky. Pani Pavlatovská dodnes uchováva vo svojom súkromnom archíve dokumenty, ktoré dosvedčujú, že šlo o umelecký klenot. Rehoľa paulínov mala v mariánskej čeľadi aj sídelnú kapitulu svojho rádu. V roku 1786 bola však Jozefom II. zrušená, majetky pripadli náboženskej základine. V roku 1863 budova vyhorela. Kláštornú časť o poschodie znížili, ale kostol sa už nepodarilo opraviť a upravili ho na sklad obilia. Obhospodarovanie pozemkov a užívanie budov riadili do roku 1945 veľkostatkári ako nájomcovia náboženskej základiny. V období 1945 - 48 bol majetok pod národnou správou, hospodárili tu štátne lesy a od roku 1950 štátne majetky. Budova kláštora bola obývaná do roku 1973. Okrem vyhlásenia kláštora za kultúrno historickú pamiatku v roku 1970 sa vtedajšiemu okresnému múzeu v Nových Zámkoch a miestnemu národnému výboru vo Veľkých Lovciach podarilo vymôcť štátnu dotáciu na kompletnú opravu strechy, čo bol nevyhnutný predpoklad zachovania stavby. Budova slúžila ako depozitár okresného múzea a mala trvalú strážnu službu. Lovčania vzácnu kultúrno historickú pamiatku načas zachránili. Kláštor a pôdu v rámci reštitúcií vrátili pôvodným vlastníkom – cirkvi. Tá však na zabezpečenie ochrany a zveľaďovanie pamiatky nestačí. Výsledkom je napoly rozobraná a rozkradnutá strecha, rapídne chátranie celej budovy, dohonestácia dlhoročného úsilia obce aj štátu o zachovanie pamiatky. Zmení sa postoj majiteľa alebo sa ďalej ponechá priestor ničeniu?

Autor: SAŠA BORIK