Písmo:A-|A+
diskusia (0)
Predseda senátu skonštatoval, že Krajský súd v Nitre postupoval zákonne, zabezpečil všetky dostupné dôkazy a správne vyhodnotil skutkový stav. Vymeral i primeraný trest vzľhadom na brutalitu, s ktorou obžalovaný vraždil. Jeho odvolanie považoval za nedôvodné a obhajobu za isto účelovú.
V osudný de, 10. júna 2004, prišiel Horváth počkať svoju priateľku, ktorá ho pred časom opustila, na železničnú stanicu v Štúrove, kde pracovala. Okolo polnoci nasadli spolu do jej auta a odišli do obce Gbelce v okrese Nové Zámky. V aute, ktoré zastalo pred jednou bytovkou v obci, sa pohádali. Horváth vytiahol nôž a začal Timeu, matku jedného dieťaťa, bodať do celého tela. Po chvíli sa žene podarilo vyslobodiť a z auta utiekla. Prešla asi desať metrov a vysilená spadla na zem. Horváth ju dobehol a ešte niekoľkokrát ju bodol nožom. Žena na následky 62 bodných rán zomrela. Udalosť sledovali aj viacerí obyvatelia bytovky, ktorých zobudil motor auta, ako aj zúfalé volanie ženy o pomoc. Okamžite zavolali políciu i záchranku a vybehli na dvor pomôcť Timei. Páchateľ však medzitým nasadol do auta a ušiel. Deväť dní sa skrýval v pivnici u svojej babky. Keď ho polícia zaistila, tvrdil, že si na nič nepamätá. Poslednú spomienku má na to, ako s priateľkou nasadli do auta na železničnej stanici, potom mal údajne deväťdňový výpadok pamäte. Obžalovaný vyčítal prvostupňovému súdu, že ho odsúdil len na základe nepriamych dôkazov, ktoré navyše nevytvárali nepretržitú reťaz. Podľa jeho názoru ho odsúdili ešte pred začatím procesu, ktorý bol nezákonný a zmanipulovaný. Upozornil, že ani jeden z obyvateľov bytovky ho nespoznal. Motív, ktorý súd ustálil ako pomstu za to, že ho Timea opustila, je podľa Horvátha len fikciou súdu. „Taký ohavný čin by som za žiadnych okolností nemohol spáchať, doteraz som nikdy nikomu neublížil. Mám za sebou viacero rozchodov so ženami, ale nikdy by ma nenapadlo riešiť to takýmto spôsobom,“ vyhlásil pred senátom NS SR. Dodal, že Timeu mal vemi rád.