Tým všetkým stihol byť popri intenzívnom muzicírovaní. Neskôr sa venoval už iba spevu a pribral si k nemu organizovanie festivalu, ktorého úctyhodný tridsiaty druhý ročník sa uskutoční – už tradične – v októbri. Jeho aktuálny album bol viacnásobne ocenený Akadémiou populárnej hudby. K oceneniu neodmysliteľne patrí i soška tučniaka Aurela. Peter Lipa (1943).
Bratislavské jazzové dni sa od svojho počiatku spájajú s PKO – Parkom kultúry a oddychu. Výstavba na nábreží Dunaja však ohrozila aj túto stavbu. Kde teda bude nastávajúci ročník festivalu?
Aby som bol presný, tak začiatky patrili skôr do Véčka a do iných klubov, až potom sme prešli do PKO, ale tam sme zakotvili stabilne. Ďalší ročník bude ešte tam, ale potom sa budeme musieť poobzerať po niečom inom. Najbližšie k tomu má NTC.
Myslíte si, že tradičnému festivalovému publiku tento nový priestor „sadne“?
To neviem teraz odhadnúť, ale všetci sa s tým budeme musieť zmieriť.
Pri pohľade do vášho diára musí človek konštatovať, že ste maximálne vyťažený koncertovaním. Kedy stíhate tie ostatné veci?
Niečo stíham aj na
šnúrach a to ostatné medzi tým, ale sú obdobia, napríklad začiatok roka a leto, kedy je toho menej a vtedy vymýšľam čo ďalej.
Účinkovali ste v niekoľkých muzikáloch. Možno nie je nasledujúca otázka na mieste, ale neuvažovali ste o uvedení vlastného – povedzme, džezového – muzikálu?
Nie, nad tým som neuvažoval. Muzikál je tímová práca. Ja skladám pesničky len pre svoje vlastné potreby. Necítim sa byť typickým skladateľom a nemám také ambície.
Spolu so synom Petrom, ktorý je tiež známy hudobník, vysielate pravidelne v Rádiu FM...
Volá sa to Rodinná hudba. Každý z nás samostatne vyberá svoju hudbu a potom ju spolu komentujeme. Pre mňa je to veľmi príjemná práca, lebo naše názory sú síce často zhodné, ale predsa len vidíme vývoj a prezentáciu svetovej hudby inými očami.
Sledovali ste SuperStar? Môžu podľa vás takéto projekty priniesť niečo nové?
Minimálne sú príležitosťou pre mnohých mladých spevákov ukázať sa svetu a pokúšať sa získať si sympatie publika. Keby som mal takých dvadsať rokov a chcel by som spievať, asi by som sa tiež prihlásil do súťaže. Tí, čo sa dostali do záverečných kôl, sa stali naraz známymi osobami a záleží len od nich, ako s týmto kapitálom naložia.
Každý z nás o niečom sníva. Váš najväčší muzikantský sen?
Sú dve možnosti. Prvá je dostať sa s mojou skupinou na prominentné jazzové festivaly a druhá zahrať si s dobrými hudobníkmi,
ako je J. Sample, S. Gadd či
Ch. McBride.
A ten súkromný?
Nahrávať dobré platne a mať pri sebe dobrých hudobníkov.
Autor: PETER LEHOTSKÝ
