V dávnej minulosti patrila Pata ku kráľovským majetkom a bola súčasťou Šintavského panstva. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1156, keď sa spomína ako PTA – hradný majetok. V nasledujúcom storočí, v roku 1252, už vystupuje pod názvom Patha. Oslavy jubilea sa viacerými spoločenskými podujatiami už začali. Hlavná slávnosť sa uskutoční 12. augusta. Starostom obce je od roku 1990 Milan Čambálik.
Obec má v súčasnosti 3041 obyvateľov, je tu približne 21 kilometrov miestnych komunikácií, cez Patu vedú regionálne cesty smerom na Hájske, Hlohovec, Šoporňu a Šaľu. V jej tesnej blízkosti vedie rýchlostná cestná komunikácia z Nitry do Bratislavy. V obci majú tiež plnoorganizovanú základnú školu a materskú školu, zabezpečenú obchodnú sieť s potravinárskym a priemyselným tovarom, predajňu stavebnín, reštauračné služby, pizzériu...
V Pate majú desať poslancov obecného zastupiteľstva. Sú nimi: František Barantal, PaedDr. Jozef Berčík, Stanislav Búran, Peter Franko, Ján Hrušovský, Ľubica Javorová, Mgr. Róbert Korec, Ing. Ivan Lukáč, Mgr. Miroslav Tóth, Vladimír Vaško. Zasadajú spravidla každý druhý mesiac. „Máme plno organizovaný obecný úrad so šiestimi pracovníkmi. Pre občanov zabezpečujeme služby v odbore výstavby, v sociálnej oblasti, máme matričný i školský úrad. Služby zabezpečujeme po dohode aj mimo stránkové hodiny, podľa potreby i v sobotu. Napríklad pri osvedčovaní rôznych listín či matričných záležitostí. Po dohode s právnikom poskytujeme dvakrát do mesiaca bezplatné poradenstvo. Jeho služby v tejto oblasti hradíme z obecných prostriedkov,“ upresňuje starosta.
Chcú sa vysporiadať
s nezamestnanosťou
Bez práce je vyše sto obyvateľov Paty. Päťdesiat z nich zapojili do verejnoprospešných prác. Ich pomoc využívajú pri čistení verejných priestranstiev i pri drobných údržbárskych prácach. Prichádza leto, preto ich budú môcť využiť na zametanie verejných komunikácií od zimných posypov a na údržbu zelených plôch.
Nezamestnanosť by vraj mohol vyriešiť príchod investorov do priemyselného parku. Pôsobia tu napríklad nemecké firmy na výrobu káblových zväzkov do lodí a lietadiel, firma na výrobu gumových kobercov do áut, lisovaných zásteriek a rôznych prvkov z PVC a umelohmotných materiálov. Je tu tiež firma na výrobu plastových okien a v lokalite Díly by mali pribudnúť aj logistické firmy s obchodnými skladmi. Hlási sa k nim aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorá by chcela postaviť na križovatke medzi Patou a Šoporňou stredisko údržby diaľníc.
Voľnočasové aktivity viaznu
Väčšinu podujatí pre mladých zabezpečuje obecné kultúrne stredisko, ktoré má sálu s 307 miestami. Je tam kino s možnosťou premietania širokouhlých filmových predstavení, divadelná sála. V minulosti sem pomerne často chodili hrávať krajové divadlá z Nitry a Trnavy. „V súčasnosti organizujeme autobusové zájazdy do divadiel,“ porovnáva minulosť so súčasnosťou starosta obce. Čo vraj obyvateľom Paty chýba, je obecný park. Podľa územného plánu sa chystajú na Pakdomoch a v Studenej doline na Križanove vysadiť lesík. Išlo by asi o rozlohu desať hektárov.
Výstavba pre mladé rodiny
V časti Rybníky II. otvorili veľký stavebný obvod so 45 stavebnými pozemkami. Väčšinou si ich však mohli dovoliť kúpiť len starší ľudia, lebo cena pozemkov bola až štyristo korún za meter štvorcový. V nej však sú už započítané aj cesty a chodníky, vodovod, elektrina, kanalizácia, plynovod. „To všetko dostali s prípojkami až na hranice svojich pozemkov s tým, že keď postavia dom, môžu sa bez čakania pripojiť na spomínané siete,“ argumentuje starosta. Stavebné pozemky vznikli vlastne predĺžením ulíc Lazová, Lipová, Stará poštová a Záhradná. Do akéhosi oblúka sú spojené Veternou ulicou. Podľa územného plánu pripravujú ďalšiu lokalitu pre tridsaťpäť rodinných domov. Záujem postaviť dva dvanásťbytové objekty prejavila miestna stavebná firma. Jej žiadosť majú v obecnom zastupiteľstve prerokovať už tento týždeň. Rozostavaný je aj nový kostol. Nachádza sa na Dlhej ulici, v zóne cintorína. Pojme až päťsto veriacich. S ukončením jeho výstavby počítajú na budúci rok.
Pripravujú oslavy
výročia obce
V Pate si takmer pri každej príležitosti pripomínajú tohtoročné oslavy výročia prvej písomnej zmienky. Zastupiteľstvo už pripravilo celoročný program. Hlavné oslavy sa uskutočnia v sobotu
12. augusta. Na oslavy sú pozvané aj viaceré osobností. Chýbať by tu nemal napríklad Ignác Bronislav Kramár, ktorý je opátom v Želive a čestným občanom obce. Ich rodákom je aj Milan Bubák. Známy je svojimi aktivitami v Bratislave, kde okrem iného zriadil mládežnícke centrum. Najbližšie podujatie, obnovenie sochy svätého Urbana a stretnutie s pesničkami pri studničke Pod vinohradmi, bude 28. mája.
Financie žiadajú
z eurofondov
V Pate žiadajú o finančnú pomoc z európskych fondov. Pred dvomi rokmi požiadali o 15 miliónov na dostavbu školy a pred rokom o 15 miliónov korún na rekonštrukciu miestnych komunikácií. Na projekty vynaložili štyristotisíc korún, projekty sú formálne skontrolované, len ich musí posúdiť ešte niekto ďalší... V obci chcú doriešiť aj odkanalizovanie miestnej rómskej osady. Bývajúci tam majú vodu, plyn, všetky splašky však končia na ulici. V osade ich vraj býva okolo šesťdesiat, v celej obci približne stodvadsať. Podľa štatistiky sa však k Rómom hlásia iba traja obyvatelia obce.
Futbal je fenoménom
číslo jeden
Miestny futbalový klub do minulého roku viedol Marián Valenta. Paťania sú mu vďační za to, že ich vytiahol do štvrtej ligy. V súčasnosti futbalistov vedie Michal Hájnik a všetci dúfajú, že najmä vďaka mladým sa bude hrať v obci pekný futbal. Okrem mužstva dospelých tu majú aj kategóriu dorastencov a žiakov. Hráči majú k dispozícii šatne, tréningovú i hlavnú hraciu plochu. Súčasťou areálu je univerzálna asfaltová plocha na basketbal, volejbal, prípadne tenis. V zime sa im ju občas podarí premeniť na ľadovú plochu.
Činnosť spolkov je bohatá
V obci veľmi dobre pracuje viacero spolkov. Slovenský Červený kríž pod vedením Oľgy Haringovej štvrťročne organizuje spoločné darovanie krvi. Je tu tridsať stálych darcov, spoločne s ďalšími zo Zemianskych Sadov vyše päťdesiat. Organizujú aj stretnutia a chodievajú na rôzne výlety. Veľkou organizáciou je Jednota dôchodcov Slovenska. Jej činnosť riadi Viliam Burák. Stretávajú sa v klube dôchodcov. V jeho tesnej blízkosti už vyrástli múry nového domova dôchodcov. Do užívania by ho mali odovzdať v priebehu budúceho roku. Dôchodcovia sa stretávajú raz štvrťročne pri životných jubileách. Najstaršími obyvateľmi Paty sú 97-ročná Mária Tóthová a 93-ročný Ján Durdiak. „V októbri sa naši seniori stretávajú pri príležitosti mesiaca úcty k starším, ale aj denných či večerných schôdzach. Sú organizátormi okresných prehliadok speváckych skupín jednôt dôchodcov. Veľmi dobré meno začína obci robiť mladá kresťanská gospelová kapela pod vedením Mareka Lipovského a Milana Korca. Počas Veľkonočnej nedele sa s veľkým úspechom predstavili na hodinovom koncerte v Hájskom. Okrem obecného úradu podporu našli aj u miestneho farára Jozefa Kamana a miestnych podnikateľov, ktorí kapelu podporili zvukovou aparatúrou,“ nezabudol dodať starosta obce.
Záslužnú činnosť v obci vykonáva aj dobrovoľný hasičský zbor. Vedie ho Bohumil Práznovský. Okrem iného sa podieľajú na bezpečnostných prehliadkach v rodinných domoch či rôznych prevádzkach. Svoju Áviu a dve striekačky, našťastie, nemuseli už dlhší čas použiť. Obec im zakúpila aj plávajúce čerpadlá. Využiť sa dajú v prípade povodní a na vyťahovanie vody z pivníc. Časť obyvateľstva je aktívna aj v miestnom poľovnom združení. Vedie ich Tibor Hubinák. V prvom rade sa venujú ochrane zveri a prírody. Preto všetkých hnevá nedisciplinovanosť niektorých občanov, ktorí v prírode vytvárajú divoké skládky.
Kroje z Paty majú svoju zvláštnosť
Výnimočnosť paťanských krojov je v tom, že také isté sa nosili aj v Šoporni a Hájskom. Teda až v troch obciach, čo je raritou, lebo rovnaké kroje vo viacerých obciach sa nenosili. V Pate sa ich zberu a výrobe venuje Antónia Drahovská. Kroje vyšíva alebo ich aspoň opravuje. Doma má celú zbierku, najmä po svojich rodičoch. Najstaršou pamiatkou po mame je merinka, v ktorej sa jej mama v roku 1930 vydávala. Ešte stále je ako nová, podobne ako rôzne zástery, košele či sukne. Pani Antónia chce kroje zachovať aj na bábikách. Obliekla do nich už tri, štvrtú práve vyrába pre svojho syna. Vyšila pre neho aj krásnu košeľu a vestu, do ktorej sa vraj oblečie pri príležitosti osláv 850. výročia prvej písomnej zmienky. V krojoch by na slávnosti mali objaviť aj jej dcéry. Zrejme im za to dá nejaký „úplatok“. Každej sľúbila päťsto korún. So smiechom jej vraj odkázali, že to nestačí. „Rôzne čačky na kroje chodievam nakupovať najmä do Nitry. Inde už skoro nič nezoženiete. Oproti predošlej kúpe je však vždy všetko o niečo drahšie,“ porovnáva ceny Antónia Drahovská. Umením je vraj natrafiť najmä na turecké ručníky. Nedávno kúpila jeden červený a hneď vedela, ako ho využije, čím ho dotvorí. Výroba krojovaných šiat na bábiku jej trvá asi tri týždne. Výroba zásterky asi týždeň. Doma našla aj starý, už trochu špinavý ženský prucel. Odpárala z neho všetky ozdoby a po vypraní ich našila späť. Prucel je zas ako nový a nikto by vraj nepovedal, že má takmer sto rokov. Antónia Drahovská hovorí, že kroje a viera sú ako dva poklady. Ak vraj vymiznú, stratíme veľmi veľa.
