26. apr 2006 o 14:25
Deň vedy na akademickej pôde v Nových Zámkoch
V piatok 21. apríla sa na pôde Bakalárskeho štúdia Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity (BŠ OF EU) Bratislava v Nových Zámkoch konala deviata medzinárodná vedecká konferencia Edamba.
Bola zameraná hlavne na ekonómiu a manažment, zúčastniť sa však mohol každý, kto pracuje ako doktorand na svojej dizertačnej práci. Do Nových Zámkov prišlo takmer sto účastníkov z dvanástich fakúlt slovenských vysokých škôl, ďalej z Ukrajiny, Maďarska a Česka.
Európska doktorandská asociácia management business administration (Edamba) vznikla v roku 1991, keď popredné univerzity severských európskych krajín rozhodli doktorandské štúdium v Európskej únii čo najviac priblížiť aj mladým vedcom z transformujúcich sa krajín. Roku 1997 do Edamba prijali prvé tri univerzity z bývalého „východného bloku“ - po Ekonomickej univerzite Praha aj EU Bratislava spoločne s Budapeštianskou univerzitou.
„Každý rok sa treba stretnúť a riešiť témy, ktoré Edamba odporúča ako námet na vedu a výskum. Tentoraz sú to informačné technológie, na ktoré je zameraných niekoľko dnes prezentovaných prác,“ povedala na slávnostnom otvorení konferencie gestorka BŠ OF EU Helena Strážovská. „V Nových Zámkoch už majú pracoviská tri vysoké školy, onedlho očakávame promóciu prvých absolventov päťročného inžinierskeho štúdia.“
Pozvanie na konferenciu prijali vysokí akademickí funkcionáriz niekoľkých vysokých škôl, najvzdialenejším hosťom bola profesorka Marisa Emirovna Sangulajeva z Plechanovovho inštitútu v Moskve (Rusko je v poradí štvrtou členskou krajinou Edamba z transformujúcich sa štátov Európy).
„Mladí ľudia majú záujem o solídne vzdelávanie na báze vedeckých poznatkov, avšak málo kto si vedu vie predstaviť ako svoje budúce povolanie,“ uviedol prorektor EU Bratislava Marián Goga. „Príčinou je nedostatočné ocenenie doktorandov spoločnosťou. Zatiaľ čo v Európskej únii sa na tento druh vzdelávania vynakladá 1,95 percenta hrubého domáceho produktu, v USA 2,94 a v Japonsku až 3,04 percenta, čo má za následok únik mozgov z Európy.“
Hosťom konferencie bol novozámocký bádateľ Slavomír Chren, ktorý prezentoval svoj výklad staroegyptského datovania rokov. „Skúmanie dávnovekých civilizácií môže súvisieť aj s logikou a matematikou. Hádam preto ma sem pozvali,“ povedal pre Naše novosti. V jednej z komisií konferencie, zameranej na jazyky, pracoval i novozámocký historik Sándor Strba.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
