2. máj 2006 o 14:16
Darcu krvi Mišoviča nahovorili na bicykel synovia
Alexander Mišovič je v Štúrove známy ako vášnivý cyklista a dlhoročný darca krvi. Hovorí, že vďaka cyklistike si zlepšil zdravotný stav a lepšie zvláda aj psychické nároky, ktoré prináša práca v štúrovskej spoločnosti. Rodák zo Štúrova spolu s manželkou M
Štúrovo je ukotvené v peknej, mierne zvlnenej krajine. Mohol to byť jeden z dôvodov, pre ktorý ste sa rozhodli tráviť voľný čas na bicykli?
• Pravidelne bicyklujem od roku 2001. V mladosti som sa venoval orientačnému behu, od ktorého som postupom času upustil. Na bicykel ma nahovorili moji synovia, keď som šiel na rekondičný pobyt do Vyhní. Pribalili mi bicykel a povedali: „Budeš tam dva týždne, tak bicykluj.“ Za tie dva týždne som v Štiavnických vrchoch „urobil“ asi 600 kilometrov a po návrate domov som si kúpil vlastný „trekový“ bicykel. Začal som bicyklovať pravidelne s motiváciou zúčastniť sa Rock FM cyklomaratónu, ktorý meria vyše 300 kilometrov. Spolu s ďalšími štúrovskými nadšencami a kolegami z firiem sme v areáli založili cyklistický oddiel CTK Burda.
Nebol spomínaný cyklomaratón príliš veľkým sústom?
• Nie, bolo to amatérske podujatie, v ktorom nerozhoduje rýchlosť - aj keď treba poznamenať, že vyše 300-kilometrovú trasu treba zvládnuť v priebehu jedného dňa. Po prvýkrát som ju absolvoval v roku 2002. Štart bol v Bratislave, trasa vyše 200-členného pelotónu viedla cez Nitru, Banskú Bystricu, Donovaly s cieľom v Jasnej pod Chopkom (1150 metrov nad morom). Cyklisti sa snažili udržať v pelotóne, lebo každý, kto zaostal viac než o kilometer za hlavnou skupinou, musel nastúpiť do zberného autobusu. Tohto podujatia som sa zúčastnil aj v roku 2003.
Vy však s kolegami organizujete vlastné podujatie...
• Bola by škoda nevyužiť krásne okolie Štúrova. Sezónu pravidelne začíname prvý májový týždeň v Komárne, kde tamojší oddiel organizuje 90-kilometrovú Čárda túru. V Štúrove nasadneme na bicykle, prídeme do Komárna, kde absolvujeme 90-kilometrovú trasu a na bicykloch sa zasa vrátime do Štúrova. Vlani naše trojčlenné družstvo seniorov - Ondrej Tóth, Gejza Obertol a ja - bolo na podujatí najúspešnejšie. Oddiel pravidelne organizuje záverečné podujatie sezóny - cyklotúru v troch dĺžkach od 26 do 120 kilometrov, aby sa na nej mohli zúčastniť aj rodiny s deťmi.
Akú máte skúsenosť s toleranciou šoférov?
• Ročne najazdíme 3-tisíc až 5-tisíc kilometrov, vyberáme si menej frekventované cesty. Vlani sme sa vybrali na päťdňový výlet do Slovenského raja a štvordňový výlet do Strážovských vrchov. V tomto roku sa chystáme do oblasti Západných Tatier. Nemám zlé skúsenosti, ale aj my sa snažíme byť tolerantní a zbytočne nenarúšame cestnú premávku.
Ste najaktívnejším darcom vo firme. Odkedy sa venujete tejto ušľachtilej činnosti?
• Spomínam si na to, ako som šiel darovať krv po prvýkrát. Asi dva roky po tom, čo som nastúpil do práce, sa na podnik obrátila okresná pobočka Červeného kríža s výzvou darovať krv. V podniku sa vytvorila skupinka siedmich kolegov, darcov krvi. Všetci siedmi sme nasadli do dispečerského vozidla, ruského „gázika“, a vybrali sme sa do Nových Zámkov. Počas dlhých rokov boli najaktívnejší Ivan Staško a Vojtech Hajdú, obaja získali zlatú Janského plaketu za najmenej 40 odberov. Zlatú Janského plaketu máme zo súčasných zamestnancov Štefan Szentgáli, Július Kovács a ja. Krv som daroval 55-krát. Striebornú Jánskeho plaketu vlastnia Alexander Szúnyogh, Ján Machaj, Attila Mihályi, Alexander Sofka, Ladislav Randuška, Juraj Žibrita, Ján Kianek, Vojtech Csala, Ján Cseresnyés. Do Nových Zámkov už cestovať nemusíme, pretože mobilná odberná jednotka chodieva trikrát ročne za nami. Teší ma, že okrem zamestnancov firiem v areáli sa k nám pridali aj študenti obchodnej akadémie, gymnázia a učilišťa.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
