Písmo:A-|A+
diskusia (0)
V jednotlivých triedach je v školskom roku 2005/2006 nasledovný počet žiakov:
1. trieda – 20 (triedna učiteľka PaedDr. Anetta Bernáthová), 2. trieda – 21 (Ladislav Pesti), 3. trieda – 19 (Mgr. Teodóra Jarábeková), 4. trieda 23 (Mgr. Veronika Horváthová), 5. trieda 26 (Mgr. Judita Maršal), 6. trieda 24 (Mgr. Eva Bandor), 7. trieda – 23 (Mgr. Klára Kovácsová), 8. trieda - 25 (Mgr. Július Jankus), 9. trieda - 25 (Ing. Anna Petrovičová). K učiteľom ešte patria PaedDr. Žaneta Lišková, Mgr. Judita Timár a učiteľky slovenskej malotriedky. Samostatná malotriedka s vyučovacím jazykom slovenským má dve triedy ročníkov 1 – 4 s 24 žiakmi. V rámci školského klubu sú vytvorené dve výchovné skupiny pod vedením Silvie Kišovej (29 detí) a Márie Blahovičovej (27 detí). Tretia výchovná skupina s 15 deťmi pôsobí pri slovenskej malotriedke. Riaditeľom ZŠ je Boldizsár Tarr, zástupcom Mgr. Pavol Németh, výchovným poradcom Mgr. Július Jankus.
Pod jednou strechou pôsobia dve samostatné inštitúcie - ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským a dve triedy ročníkov 1 – 4 malotriedky s vyučovacím jazykom slovenským. Pri príležitosti nedávneho Dňa učiteľov vyslovil obecný úrad členom vedenia škôl a všetkým pedagógom úprimné poďakovanie za vykonanú prácu.
Aj malotriedka ponúka
kvalitné vzdelanie
Adriana Dávidová je mladá ambiciózna rodáčka zo Štúrova, ktorá sa vydala do Kamenína. Absolventka odboru učiteľstvo pre materské školy na Strednej pedagogickej škole v Hurbanove dostala najprv miesto učiteľky v materskej škole vo Svodíne. Po roku si urobila doplnkovú skúšku z vychovávateľstva. Dopoludnia zastupovala za učiteľky
v základnej škole, popoludní pracovala ako kvalifikovaná vychovávateľka. V roku 1993 začala študovať učiteľstvo prvého stupňa, v roku 1995 nastúpila do práce v Kameníne, kde sa aj vydala. S manželom Tiborom majú štvorročného syna Benceho. Po skončení štúdia sa v roku 1998 úspešne uchádzala o miesto riaditeľky malotriedky s vyučovacím jazykom slovenským. „Škola mala dlhé roky len jednu triedu s viacerými ročníkmi, dnes má dve triedy s 24 žiakmi. So mnou tu vyučuje Gabriela Vavrovičová, od januára tohto roka nám ministerstvo povolilo otvoriť školský klub detí, ktorý vedie Adriana Sabová,“ hovorí A. Dávi-
dová.
Veľká časť žiakov pochádza zo sociálne znevýhodnených rodín, ktoré nemajú dosť peňazí na výchovu detí. Štát im poskytuje obedy za korunu, prepláca cestovné a poskytuje financie na školské potreby. Výhody sa odrazili aj na ich pravidelnej školskej dochádzke. Žiaci, ktorí odchádzajú do iných škôl, nemajú problémy so zaradením sa do vyučovania. „Máme deti z jazykovo zmiešaného prostredia, v prvom rade sa ich snažíme dobre naučiť jazyk. Náš bývalý žiak Peter Móci je teraz deviatak a napísal monitor na jednotku, čo považujem aj za náš úspech,“ dodala A. Dávidová.
Riaditeľka má osvedčenie koordinátora prevencie drogových závislostí a kvalifikáciu na vyučovanie etickej výchovy. V súčasnosti študuje školský manažment – vzdelávanie vedúcich pracovníkov. Spolu s kolegyňami tvoria tím, ktorý má predpoklady kvalitu svojej práce zvyšovať.
Chcú študovať aj v Maďarsku
Mgr. Július Jankus vykonáva funkciu výchovného poradcu šestnásty rok a má bohaté skúsenosti. Za svoju hlavnú úlohu považuje motivovať žiakov k čo najlepším výsledkom, ktoré môžu byť predpokladom ďalšieho štúdia v odboroch, blízkych osobnostným predpokladom žiakov. „V súčasnosti máme jednu deviatu triedu s 24 žiakmi, práve rozosielame ich prihlášky na stredné školy,“ povedal pri našej návšteve. „Najviac žiakov odchádza na stredné školy s vyučovacím jazykom maďarským (napríklad do Bátorových Kosíh a do Štúrova), traja – štyria budú študovať v Ostrihome v odboroch, ktoré sa u nás nevyučujú.“
Aby žiaci získali konkrétne predstavy o jednotlivých školách a ich učebných odboroch , zorganizovali exkurzie do Nových Zámkov, Štúrova, Bátorových Kosíh, Dvorov nad Žitavou a Komárna. Kamenínsku ZŠ navštevujú náboroví pracovníci aj riaditelia škôl, možnosti uplatnenia sa posudzujú na konzultáciách s rodičmi a radou ZŠ. „Výchovné poradenstvo sa začína už od piateho ročníka a nezahŕňa len prácu so žiakmi, ale aj s ich rodičmi,“ uzatvára J. Jankus.