„Na endlich! (Konečne!)“ zahlásili nemeckí žiaci v momente, keď dorazili do Nových Zámkov. Po dlhej a únavnej ceste si zhlboka vydýchli. Každý zo Slovákov si v nedeľňajší podvečer vyzdvihol toho „svojho“ a ubytoval vo svojej rodine.
Nasledujúce ráno našich hostí privítal riaditeľ gymnázia Milan Holota. Po rýchlej prehliadke školy sme si to namierili do hlavného mesta, Bratislavy. Najviac nás očaril čarokrásny výhľad na Staré mesto z Bratislavského hradu.
Ďalší deň sme pri návšteve Ochranárskeho združenia Vodný mlyn v Kolárove znova zužitkovali naše žurnalistické skúsenosti. Rešeršovali sme na témy Vodný mlyn, obnoviteľné zdroje energie, flóra a fauna lužných lesov. V Kolárove existovalo niekoľko schátraných mlynov, ale tento je najlepšie zachovaný a slúži ako múzeum. Utvrdili sme sa v domnienke, že zásoby fosílnych zdrojov energie sú takmer úplne vyčerpané, a preto by sme mali začať využívať alternatívne zdroje (voda, vietor, biomasa, ale najmä slnko). V duchu hesla ,,poznaj a chráň“ sme sa naučili rozpoznávať rôzne druhy vtákov podľa hlasu. ,,V prírode je toho veľa vzácneho, stačí si len sadnúť, mlčať a pozorovať,“ poúčal nás Andrej Stollmann, ornitológ na dôchodku.
Po zvyšok týždňa sme väčšinu času venovali tvoreniu článkov, ktoré budú v blízkej dobe uverejnené v denníku SME. Našli sme si čas, aby sme zahraničným priateľom ukázali nielen pamätihodnosti nášho rodného mesta, ale aj Bojnický zámok plný strašidiel.
Posledný večer pobytu sme usporiadali rozlúčkový večer spojený s prezentáciou tradičných slovenských jedál. V deň ich odchodu si každý z nás položil otázku, či sa ešte niekedy stretneme, pretože projekt ,,Životné prostredie stavia mosty“ sa pre náskončí.
V karanténe je už 11 500 detí a žiakov. V areáli nemocnice postavili triážny stan, momky presťahujú na heliport. Od februára bude otvorená len jedna brána.
V karanténe je už 11 500 detí a žiakov. V areáli nemocnice postavili triážny stan, momky presťahujú na heliport. Od februára bude otvorená len jedna brána.
