Študenti Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) sú po pridelení internátu ubytovaní buď v študentskom domove pod Zoborom, na internáte Nitra (prezývanom „hotel“) alebo na internáte Čermáň. Pre ich obmedzenú kapacitu však bývajú aj na privátoch či stredoškolských internátoch. Bývanie v dvoch najfrekventovanejších internátoch, Zobore a Nitre, komentujú nasledovne: Na „hoteli“ je luxus, na Zobore „život“.
Bývanie na internátoch
Zoborský internát je „ubytovacou“ stálicou UKF. Uskutočňujú sa tu zasadnutia študentskej rady, vysiela internátne rádio. Má televíznu a počítačovú miestnosť, telocvičňu. Štyri izby ubytovacej bunky sa delia o kúpeľňu a chladničku. Študenti si môžu variť v kuchyniach. Jana, študentka druhého ročníka, vidí nevýhody internátu pod Zoborom v tom, že izby nie sú dobre vybavené: „Sme štyri a máme len dve skrine, jeden stolík a dve stoličky. Ale počula som, že majú renovovať izby, možno sa dočkám niečoho lepšieho...“ Páči sa jej, že internát má aj jedáleň, kam môže chodiť na obedy a večere. Nevadí jej, že počas noci je internát otvorený každú hodinu len na 5 minút. Svoj nočný príchod z mesta si vie prispôsobiť.
V porovnaní s bývalým hotelom, dnes internátom Nitra, je Zobor menej komfortný. Nitra má ešte stále status hotela. Izby, ktoré sú väčšinou trojposteľové, majú vlastné kúpeľne a chladničky. Upratujú ich upratovačky. Internát má osem poschodí. V zrekonštruovaných izbách je nový nábytok, podlaha a možnosť pripojenia na internet. Študenti tu majú „luxus“, občas im však prekáža mŕtvo na chodbách. Televíziu a spoločenskú miestnosť internát nemá, nahrádza ich veľkoplošná obrazovka v jedálni.
O podmienkach bývania na internáte Čermáň hovorí 19-ročná študentka Eva: „Zariadenie na izbách je staré, izby majú jeden stôl, takže keď sa chcem učiť, musím odpratať z neho najprv veci. A je tu zima.“ Aj keď vybavenie izieb nie je práve najlepšie, na chodbách internátu sú televízory, mikrovlnky a chladničky. Študentom na internáte prekáža predovšetkým okolie a vzdialenosť internátu od centra. Cesta do mesta trvá pešo pol hodinu. Eva na Čermáni oceňuje „kolektív veselých ľudí“, radšej by však bývala v centre: „Neviem, či by som chcela bývať na priváte, ale prijala by som internáty Zobor alebo Nitru. Sú v meste, blízko školy.“ Čermáň nemá ani jedáleň, tak sa študenti stravujú v škole alebo na dvoch spomínaných internátoch.
Bývanie na privátoch
Priváty majú pre študentov určité výhody: od zorganizovania si neskorých príchodov, výberu spolubývajúcich, po pocit nezávislosti a dospelosti.
Dvadsaťročná Lucia býva na priváte v mestskej časti Chrenová. Internátne priateľstvá jej nechýbajú: „Keď sa chcem zabaviť, idem von. Do izby na internáte by mi hocikto mohol vbehnúť. Vyskúšala by som si tam bývanie možno na pol roka. Musela by som ale bývať s ľuďmi, ktorí študujú to, čo ja. Keby mi niekto hovoril o informatike a ja jemu o literatúre, tak nemáme spoločnú tému. Na priváte vstávame naraz, spolu ideme do školy. Vadilo by mi, keby mal spolubývajúci školu o siedmej, ja na obed a zobudil by ma.“
V garsónke býva s tromi dievčatami, kamarátkami z odboru. Berie to aj ako tréning do budúcnosti, keď sa bude musieť postarať o svoju domácnosť. „Keď máme problém s kúpeľňou, musíme si sami zavolať údržbára, na internáte ho kamaráti len nahlásia na vrátnici. Navyše, na internáte môžu študenti minúť vody koľko chcú. My si musíme dávať pozor okrem toho aj na kúrenie, inak by sme museli za všetko doplácať. Naučíme sa šetriť.“
Dvadsaťjedenročná Marta sa s názormi Lucie, svojej spolubývajúcej, zhoduje: „Môžem si vybrať spolubývajúcich, lokalitu, nikto cudzí mi nevbehne do izby.“ Súkromie na priváte má podľa nej aj nevýhody: „Sme tu malá hŕstka dievčat. Na internáte sa vytvárajú kamarátstva s množstvom iných ľudí a bývanie na priváte je samozrejme aj drahšie.“
Skupina šiestich kamarátov, ktorí boli minulý rok ubytovaní na internáte Čermáň, sa rozhodla tento rok pre bývanie na priváte. Dvadsaťročný Tomáš nás upozornil na ich hlavné krédo: „Každý je tu sám sebe pánom. Nie som obmedzený odchodmi a príchodmi, môžem si sem vodiť priateľku, priateľov. Mám tu neobmedzené skladovacie možnosti. Kúpeľňa, ktorú používajú šiesti chlapci, je príjemnou zmenou, veď na internáte bola jedna pre celú chodbu. Kontakt s ľuďmi mi nechýba, ale keď niečo potrebujem, internát má v tomto výhodu. Vždy sa tam nájde niekto, kto mi ho požičia.“ Spolubývajúci Vlado, ktorý má 21 rokov, považuje za najpodstatnejšie to, že na priváte má pokoj. Trochu však ľutuje prerušenie kontaktov s kamarátmi, ktorých spoznal na Čermáni. „Malou prekážkou sú aj susedia, lebo na internáte sme mohli robiť rámus a byť hluční, kým tu na nás raz zavolali políciu,“ dodáva.
Autor: VERONIKA KLUSKOVÁ
