né katolícke učenie“.
S týmto transparentom sme pána Moravčíka stretli na nitrianskej pešej zóne. „Bol som aj pred kostolom na Nitrianskom hrade. Z Biskupského úradu na mňa zavolali políciu, hoci som nič nezákonné neurobil,“ posťažoval sa dôchodca. Na mestskej polícii nám potvrdili, že zaznamenali sťažnosť, podľa ktorej osoba s transparentom obťažuje ľudí. „Hliadka to preverila, ale žiadne porušenie zákona nezistila. Pán bol na verejne prístupnom mieste a nikoho neobťažoval. Propagoval len svoje náboženské presvedčenie,“ dozvedeli sme sa na mestskej polícii. Zaujímalo nás aj stanovisko Biskupského úradu, odpoveď na zaslané otázky sme však nedostali.
Pán Moravčík tvrdí, že bojuje za pravé katolícke učenie, ktoré katolícka cirkev hlásala vyše 1900 rokov, až do druhého Vatikánskeho koncilu. „Vlani bolo štyridsať rokov, čo sa skončil. Po ňom sa do vedenia cirkvi dostali modernisti. Napríklad svätá omša už nie je tradičná,“ hovorí dôchodca, ktorý nesúhlasí ani s myšlienkami ekumenizmu. Vlani v októbri dokonca prestal chodiť do kostola. „Vtedy boli v našej obci misie. Bol to cirkus – mladí hrali na gitare rytmické piesne, potom začali vykrikovať: Ježiš ťa miluje takého, aký si. Ale Ježiš nás miluje, keď robíme pokánie,“ hnevá sa dôchodca. Netají, že ho v minulosti rozhorčil aj priebeh detskej omše: „Robili tam taký hurhaj, že som na nich z chóru zapískal.“
Zviditeľnil sa už pred rokmi, keď chcel na ceste pred svojím domom postaviť kríž. „Počas môjho exilu som cestoval po Grécku, kde som videl veľa malých kaplniek. Práve tie ma inšpirovali. Kríž sme pozvárali spolu s bratrancom,“ hovorí Milan Moravčík, ktorý vtedy držal desaťdňovú hladovku. Keď ani potom nedostal povolenie, kríž pripevnil na oplotenie domu.
V tom čase sa ešte tradičným katolíckym učením nezaoberal. Upozornila ho naň až jedna „národovkyňa“, bolo to vraj asi pred piatimi rokmi v Nitre. Dozvedel sa o existencii Kňazského bratstva sv. Pia X. so sídlom v Brne. Toto učenie ho oslovilo. Chcel by aspoň raz za mesiac vycestovať aj na ich svätú omšu. V minulosti si dokonca podal inzerát, prostredníctvom ktorého hľadal podobne zmýšľajúcich ľudí s autom, aby sa spolu zviezli. Zatiaľ sa modlí len doma. „Som slobodný, bývam s mamičkou, už jej ide na 85. rok. Je to veľmi pobožná žena, no do kostola už nevládze chodiť,“ prezradil nám pán Moravčík.
So svojím skladacím transparentom navštevuje len Nitru, na dlhšie cesty nemá peniaze. Opäť sa chystá aj na Agrokomplex. „Ľudia sú dnes väčšinou apatickí. Takých, čo sa mi prihovoria a debatujú, je len pár.“ Niektorí si myslia, že dôchodca patrí k sekte. „Ešte vlani v októbri som požiadal o stanovisko apoštolskú nunciatúru Vatikánu na Slovensku. Zaujímalo ma, či bratstvo považujú za sektu, respektíve či je súčasťou rímsko-katolíckej cirkvi,“ ukazuje nám svoj list pán Moravčík. Hoci na jeho koniec napísal: „Nech skorý Boží trest zastihne toho, kto tento list zadrží, sfalšuje, alebo sfalšuje odpoveď“, dodnes odpoveď nedostal. Chápe to tak, že bratstvo žiadnou sektou nie je.
V Rakúsku protestoval proti Husákovi
Milan Moravčík v roku 1977 emigroval. „Nedokázal som držať jazyk za zubami. Bol som elektrikár, dobrý pracovník, možno práve preto mi mnohé veci prešli. No povedal som si – títo ma raz „zabásnu“. Z liečenia v Taliansku, kde som bol v lete 1977, som sa preto domov nevrátil. Na spiatočnej ceste som v Rakúsku požiadal o politický azyl. Neskôr som bol aj v USA, Austrálii... Robil som všetko možné, v Rakúsku hlavne elektrikára,“ hovorí o svojej minulosti dnes už dôchodca Moravčík.
Spomína aj na protestnú demonštráciu, ktorej sa zúčastnil v roku 1982 - počas návštevy prezidenta Gustáva Husáka vo Viedni. „S kamarátom sme zostrojili asi trojmetrový transparent. Po slovensky aj nemecky na ňom bolo napísané, aby prezident zastavil krvavé politické a náboženské prenasledovanie na Slovensku.“ Domov sa pán Moravčík vrátil až v roku 1991.
